Banská Bystrica Horehronie

Alarmujúce : stav 95 percent výtvarných diel vo verejnom priestore je zlý

V Banskej Bystrici dokončili súpis výtvarných diel, ktoré vznikli pre verejný priestor alebo ako súčasť architektúry mesta v rokoch 1945 - 2015.

Socha Matky s dieťaťom od Karola Dúbravského z roku 1960 je už v stave, že sa nebude dať zachrániť.(Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)

BANSKÁ BYSTRICA. Ukončenie projektu, ktorý dostal názov Motívy neviditeľnosti a vyvrcholil výstavou s rovnakým názvom v Stredoslovenskej galérii, otvorilo niekoľko zásadných otázok. Nielen tú, ako a prečo zachovať tieto diela pre budúcnosť, no súčasne aj venovať adekvátnu pozornosť vzniku nových diel vo verejnom priestore.

Autorka výstavy Zuzana Leškanič Majlingová totiž upozorňuje, že súťaže pre výtvarnú tvorbu do verejného priestoru sa organizujú iba ojedinele a väčšina výtvarných prác sa realizuje bez konzultácie s odborníkmi a širšej verejnej diskusie. Jedným z príkladov zlého až absurdného riešenia sú podľa nej drevené sochy v modernom priestore pred obchodným centrom Europa. Naopak, pozitívnym príkladom je pomník banskobystrickému rodákovi, zakladateľovi Ústavu pamäti národa Jánovi Langošovi, ktorý podľa nej reprezentuje aktuálne sochárske uvažovanie.

Súpis odhalil smutnú realitu

Zuzana L. Majlingová dodáva, že pri mapovaní jednotlivých výtvarných diel sa mohli oprieť najmä o výsledky terénneho výskumu, keďže z archívnych dokumentov sa zachovalo len torzo, pričom na fotografickú dokumentáciu a vznik webovej stránky prispelo aj mesto Banská Bystrica a realizáciu výstavy podporilo ministerstvo kultúry. Cieľom projektu bolo vytvoriť chýbajúcu evidenciu moderného výtvarného umenia a otvoriť diskusiu o súčasnom charaktere a postavení umenia vo verejnom priestore a tiež o jeho možnej ochrane.

Výsledky projektu sú však naozaj alarmujúce . Z približne 135 diel, ktoré sa podarilo zmapovať je až 95 percent v zlom stave, niektoré doslova v kritickom. Je to napríklad socha Matky s dieťaťom sochára Karola Dúbravského v Mestskom parku, ktorá vznikla pri príležitosti 50. výročia vzniku Medzinárodného dňa žien. Je v stave, že už sa nebude dať zachrániť. Rozpadla sa aj plastika Vladimíra Kompánka pod Pamätníkom SNP.

2.jpg

3.jpg

4.jpg

Matka od Karola Dúbravského z roku 1960 sa už zrejme nebude dať zachrániť.

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Čo všetko zahrnuli do súpisu

Zuzana Majlingová upresňuje, že do súpisu zahrnuli pomníky, pamätníky, exteriérové sochárske diela, fontány so sochárskym riešením, ale aj interiérovú a exteriérovú výzdobu architektúry. Prevažujú diela z rokov 1945 – 1989, keďže práve v tomto období sa realizovalo najviac umeleckých diel. Súviselo to nielen s kultúrnou politikou, ale aj legislatívnymi opatreniami.

V roku 1965 vydali v socialistickom Československu uznesenie vlády o rozpočtových pravidlách investičnej výstavby, ktorým sa malo zabezpečiť financovanie výtvarného umenia v architektúre vo výške od 0,5 do štyroch percent z celkového rozpočtu stavby. Aj vďaka tomu bol verejný priestor za socializmu doslova zaplavený výtvarnými dielami profesionálnych umelcov. Mnohé výtvarné diela, ktoré v tomto období vznikli, však po roku 1989 odstránili. Zuzana Majlingová podotkne že mnohé z diel boli pritom hodnotné.

„Fungovalo to tak, že architekt si vyberal výtvarníkov, s ktorými spolupracoval a návrhy schvaľovali komisie. Pritom mnohé neboli až také ideologické, ako by sme očakávali. V komisiách okrem zástupcov KSČ a ROH sedeli aj odborníci z oblasti umenia a tí sa snažili rôznymi stratégiami podporovať aj progresívnejšie výtvarné riešenia “ „Samozrejme sa to menilo aj v priebehu času. Iný bol tlak v 50. rokoch – kedy mohli umelci tvoriť len v štýle socialistického realizmu, 60. roky boli slobodnejšie a kompatibilné s aktuálnym umením vo svete, obdobie normalizácie 70. a 80. roky zase kvalitatívne nevyvážené a paradoxné.“

5.jpg

Táto plastika od neznámeho autora skončila ukrytá za kontajnermi .

6.jpg

......a lienka Jaroslava Kubičku zas ohradená za plotom súkromného pozemku.

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Sochy „nikoho“

V mnohých prípadoch sú veľkým problém pri obnove a údržbe týchto diel nejasné majetkové vzťahy. „Súpis výtvarných diel je predpokladom, aby na základe tohto dokumentu mesto zistilo majetkové vzťahy k jednotlivým realizáciám a našlo spôsob, ako ich ochrániť,“ hovorí.

No aj v prípade, že diela majiteľov majú, zďaleka to ešte neznamená, že sú chránené. Napríklad na dnešnej Prírodovedeckej fakulte UMB majú v budove viacero výtvarných diel. Drevený reliéf od Jána Janošku vo vestibule fakulty je prekrytý vrátnicou, nástenkami, nábytkami a automatmi na kávu. Nie je možné ho dobre zdokumentovať ani uvidieť.

Podobne je na tom aj bývalý klub Slovenky na Lazovnej ulici. Tu sa nachádzajú špičkové diela 60. rokov ako napríklad monumentálny keramický obraz od Ľudovíta Fullu Jánošík a jeho družina, či asamblážový objekt sochára Andreja Rudavského. Hoci ich nový vlastník objektu neodstránil, ako sa stalo v mnohých ďalších prípadoch, sú dnes umiestnené v nevhodnom kontexte.

"V bývalom Dome kultúry, ktorý ide do dražby sa zas nachádzali hodnotné diela Milana Laluhu, Ester Šimerovej – Martinčekovej a ďalších významných umelcov. Čo sa s týmito dielami stalo nevieme, keďže objekt je už niekoľko rokov zavretý a majiteľ nás na obhliadku napriek viacerým oficiálnym žiadostiam nepustil. Pri rekonštrukciách v hoteli Lux boli zase v minulosti odstránené originálne diela tento rok zosnulého keramika Imricha Vaneka a legendárneho sklárskeho výtvarníka Ľubomíra Blechu," dodala.

7.jpg

10.jpg

Sochy Františka Gibalu Drevorubač a Robotník pred železničnou stanicou pochádzajú z roku 1951 a tiež by už potrebovali zásah reštaurátorov ako soľ.

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Ako sa „nevysporiadať“ s vlastnou históriou

Jedným z príkladov, ako sa nedokážeme vysporiadať s vlastnou históriou je aj dnešná Právnická fakulta. V minulosti tu sídlila Krajská politická škola, a banskobystrický architekt Rudolf Bizoň tu v roku 1977 osadil základný kameň. Z pamätnej tabule ktorá túto udalosť pripomína je dnes všetko okrem roka vymazané a pretreté bielou farbou. Podobne banálne pristupuje aj k výtvarným dielam, ktoré vznikli v komplikovanom období socializmu. Vytesňujeme ich z našej pamäte, pretože stratili význam.

Výstava v Stredoslovenskej galérii má ambíciu nasmerovať diváka práve k úvahám o dôvodoch tohto vytesňovania a klásť otázky Prečo sú nám tieto diela ľahostajné ? A prečo ani v slobodných podmienkach nedokážeme vytvoriť kultúrne podmienky na vznik nových ale aj ochranu už existujúcich kvalitných umeleckých diel pre verejný priestor ?

8.jpg

Univerzum na Beskydskej ulici vytvoril Michal Kern v roku 1976

9.jpg

Fontána z 50. rokov od neznámeho autora na Rázusovej ulici

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Pomôže aj zápis medzi pamätihodnosti mesta

Súpis pamiatok by mal byť akýmsi štartom, ktorý nás podnieti uvažovať nielen o dielach vo verejnom priestore, ale aj o možnostiach ich záchrany. Súčasťou projektu je aj webová stránka www.vytvarnedielabb.sk, kde sa o jednotlivých výtvarných dielach dozviete viac.

Priamo na výstave sa v uplynulých dňoch stretli aj členovia komisie pre pamätihodnosti mesta, ktorá funguje pri mestskom zastupiteľstve. Jednou z možností, ako tieto diela v budúcnosti zachrániť a nájsť prostriedky na financovanie ich obnovy, je aj zápis niektorých z nich do zoznamu pamätihodností mesta.

Predseda komisie Vladimír Pirošík informoval, že na prvom budúcoročnom zasadnutí mestského zastupiteľstva budú poslanci rokovať aj o návrhu na zápis 26 výtvarných diel z tohto súpisu do zoznamu pamätihodností mesta. Rovnako dôležité však podľa neho je, aby v budúcnosti mesto vyčlenilo prostriedky na ich postupnú záchranu.

obytna-plastika---kubicka_r2018.jpg

Obytná plastika od Jaroslava Kubičku

FOTO: JÁN VIAZANIČKA

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

V Brezne zbúrajú prvý dom v lokalite s neprispôsobivými obyvateľmi

Mesto Brezno už v minulom roku avizovalo zintenzívnenie boja proti čiernym stavbám a tiež nájomcom, ktorí prebývajú v mestských priestoroch, no samospráve za to neplatia.

Aktuálne: Na Zvolenskej ceste zasahujú záchranári, zrazili sa tam autá

Na mieste sú hasiči aj zdravotnícki záchranári.

Sudca dnes rozhodol o väzbe pre muža, ktorý zasadil svojej priateľke 59 bodnorezných rán

Miroslav už v minulosti vraždil, podmienečne bol prepustený vlani.

Autá cez Uľanku pribrzdia

Cez Uľanku budeme už čoskoro jazdiť zníženou rýchlosťou. Opatrenie si vyžiadala neúnosná situácia, ktorá tu nastala po uzatvorení horského priechodu Kremnické Bane.

V Banskej Bystrici dobodal priateľ mladú ženu, zraneniam podľahla na mieste

Útočník jej zasadil 59 bodno - rezných rán, vraždu sám ohlásil na polícii.

Blízke regióny

Kotlebov galavečer na Gemeri nechcú, biskup zrušil omšu

Šimko: Keď môžu sedieť v parlamente, môžu aj v našom kultúrnom dome.

Mladá vodička sa pri nehode vážne zranila

Záchranka ženu previezla do banskobystrickej nemocnice.

Zo zariadenie sociálnych služieb budú byty

Ponuka bývania v Liptovskom Mikuláši sa môže rozšíriť o nové mestské nájomné byty.

Z 36 obcí v okrese Krupina nemajú ľudia v žiadnej dobrý zdravotný stav (+ mapa)

Hoci Krupina patrí medzi najmenej znečistené okresy, zdravie obyvateľov je tam nepriaznivé.

Zvolenčan sa pokúsil zavraždiť svoju manželku

Obvinenému hrozí dvadsaťpäť rokov až doživotie.

Všetky správy

Majú pírsing a tetovanie. Ak dostanú žltačku C, majú sa liečiť za vlastné

Nepreplácaním liečby hepatitídy C pre niektorých pacientov chce Všeobecná zdravotná poisťovňa ušetriť peniaze. Je v strate 200 miliónov.

Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát

Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.

Zamestnanci pracujúci v Googli na roboaute: odišli sme, lebo nám platili príliš veľa

Ľudia z projektu Waymo si nechali vyplatiť obrovské prémie a prešli ku konkurencii.

Boháči robili detinské chyby, ale možno to bol najúžasnejší zápas sezóny

Súboj osemfinále futbalovej Ligy majstrov Manchester City proti Monaku mal senzačný náboj a rýchle tempo. Domáci vyhrali 5:3.

Namiesto mäsiara čínske fejky. Turisti ničia život v Benátkach

Barcelona obmedzila počet lôžok, Benátky chcú zase kontrolovať počet turistov. Tí totiž mestá príliš rýchlo ničia.

Kam vyraziť