Banská Bystrica Horehronie

Alarmujúce : stav 95 percent výtvarných diel vo verejnom priestore je zlý

V Banskej Bystrici dokončili súpis výtvarných diel, ktoré vznikli pre verejný priestor alebo ako súčasť architektúry mesta v rokoch 1945 - 2015.

Socha Matky s dieťaťom od Karola Dúbravského z roku 1960 je už v stave, že sa nebude dať zachrániť.(Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)

BANSKÁ BYSTRICA. Ukončenie projektu, ktorý dostal názov Motívy neviditeľnosti a vyvrcholil výstavou s rovnakým názvom v Stredoslovenskej galérii, otvorilo niekoľko zásadných otázok. Nielen tú, ako a prečo zachovať tieto diela pre budúcnosť, no súčasne aj venovať adekvátnu pozornosť vzniku nových diel vo verejnom priestore.

Autorka výstavy Zuzana Leškanič Majlingová totiž upozorňuje, že súťaže pre výtvarnú tvorbu do verejného priestoru sa organizujú iba ojedinele a väčšina výtvarných prác sa realizuje bez konzultácie s odborníkmi a širšej verejnej diskusie. Jedným z príkladov zlého až absurdného riešenia sú podľa nej drevené sochy v modernom priestore pred obchodným centrom Europa. Naopak, pozitívnym príkladom je pomník banskobystrickému rodákovi, zakladateľovi Ústavu pamäti národa Jánovi Langošovi, ktorý podľa nej reprezentuje aktuálne sochárske uvažovanie.

Súpis odhalil smutnú realitu

Zuzana L. Majlingová dodáva, že pri mapovaní jednotlivých výtvarných diel sa mohli oprieť najmä o výsledky terénneho výskumu, keďže z archívnych dokumentov sa zachovalo len torzo, pričom na fotografickú dokumentáciu a vznik webovej stránky prispelo aj mesto Banská Bystrica a realizáciu výstavy podporilo ministerstvo kultúry. Cieľom projektu bolo vytvoriť chýbajúcu evidenciu moderného výtvarného umenia a otvoriť diskusiu o súčasnom charaktere a postavení umenia vo verejnom priestore a tiež o jeho možnej ochrane.

Výsledky projektu sú však naozaj alarmujúce . Z približne 135 diel, ktoré sa podarilo zmapovať je až 95 percent v zlom stave, niektoré doslova v kritickom. Je to napríklad socha Matky s dieťaťom sochára Karola Dúbravského v Mestskom parku, ktorá vznikla pri príležitosti 50. výročia vzniku Medzinárodného dňa žien. Je v stave, že už sa nebude dať zachrániť. Rozpadla sa aj plastika Vladimíra Kompánka pod Pamätníkom SNP.

2.jpg

3.jpg

4.jpg

Matka od Karola Dúbravského z roku 1960 sa už zrejme nebude dať zachrániť.

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Čo všetko zahrnuli do súpisu

Zuzana Majlingová upresňuje, že do súpisu zahrnuli pomníky, pamätníky, exteriérové sochárske diela, fontány so sochárskym riešením, ale aj interiérovú a exteriérovú výzdobu architektúry. Prevažujú diela z rokov 1945 – 1989, keďže práve v tomto období sa realizovalo najviac umeleckých diel. Súviselo to nielen s kultúrnou politikou, ale aj legislatívnymi opatreniami.

V roku 1965 vydali v socialistickom Československu uznesenie vlády o rozpočtových pravidlách investičnej výstavby, ktorým sa malo zabezpečiť financovanie výtvarného umenia v architektúre vo výške od 0,5 do štyroch percent z celkového rozpočtu stavby. Aj vďaka tomu bol verejný priestor za socializmu doslova zaplavený výtvarnými dielami profesionálnych umelcov. Mnohé výtvarné diela, ktoré v tomto období vznikli, však po roku 1989 odstránili. Zuzana Majlingová podotkne že mnohé z diel boli pritom hodnotné.

„Fungovalo to tak, že architekt si vyberal výtvarníkov, s ktorými spolupracoval a návrhy schvaľovali komisie. Pritom mnohé neboli až také ideologické, ako by sme očakávali. V komisiách okrem zástupcov KSČ a ROH sedeli aj odborníci z oblasti umenia a tí sa snažili rôznymi stratégiami podporovať aj progresívnejšie výtvarné riešenia “ „Samozrejme sa to menilo aj v priebehu času. Iný bol tlak v 50. rokoch – kedy mohli umelci tvoriť len v štýle socialistického realizmu, 60. roky boli slobodnejšie a kompatibilné s aktuálnym umením vo svete, obdobie normalizácie 70. a 80. roky zase kvalitatívne nevyvážené a paradoxné.“

5.jpg

Táto plastika od neznámeho autora skončila ukrytá za kontajnermi .

6.jpg

......a lienka Jaroslava Kubičku zas ohradená za plotom súkromného pozemku.

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Sochy „nikoho“

V mnohých prípadoch sú veľkým problém pri obnove a údržbe týchto diel nejasné majetkové vzťahy. „Súpis výtvarných diel je predpokladom, aby na základe tohto dokumentu mesto zistilo majetkové vzťahy k jednotlivým realizáciám a našlo spôsob, ako ich ochrániť,“ hovorí.

No aj v prípade, že diela majiteľov majú, zďaleka to ešte neznamená, že sú chránené. Napríklad na dnešnej Prírodovedeckej fakulte UMB majú v budove viacero výtvarných diel. Drevený reliéf od Jána Janošku vo vestibule fakulty je prekrytý vrátnicou, nástenkami, nábytkami a automatmi na kávu. Nie je možné ho dobre zdokumentovať ani uvidieť.

Podobne je na tom aj bývalý klub Slovenky na Lazovnej ulici. Tu sa nachádzajú špičkové diela 60. rokov ako napríklad monumentálny keramický obraz od Ľudovíta Fullu Jánošík a jeho družina, či asamblážový objekt sochára Andreja Rudavského. Hoci ich nový vlastník objektu neodstránil, ako sa stalo v mnohých ďalších prípadoch, sú dnes umiestnené v nevhodnom kontexte.

"V bývalom Dome kultúry, ktorý ide do dražby sa zas nachádzali hodnotné diela Milana Laluhu, Ester Šimerovej – Martinčekovej a ďalších významných umelcov. Čo sa s týmito dielami stalo nevieme, keďže objekt je už niekoľko rokov zavretý a majiteľ nás na obhliadku napriek viacerým oficiálnym žiadostiam nepustil. Pri rekonštrukciách v hoteli Lux boli zase v minulosti odstránené originálne diela tento rok zosnulého keramika Imricha Vaneka a legendárneho sklárskeho výtvarníka Ľubomíra Blechu," dodala.

7.jpg

10.jpg

Sochy Františka Gibalu Drevorubač a Robotník pred železničnou stanicou pochádzajú z roku 1951 a tiež by už potrebovali zásah reštaurátorov ako soľ.

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Ako sa „nevysporiadať“ s vlastnou históriou

Jedným z príkladov, ako sa nedokážeme vysporiadať s vlastnou históriou je aj dnešná Právnická fakulta. V minulosti tu sídlila Krajská politická škola, a banskobystrický architekt Rudolf Bizoň tu v roku 1977 osadil základný kameň. Z pamätnej tabule ktorá túto udalosť pripomína je dnes všetko okrem roka vymazané a pretreté bielou farbou. Podobne banálne pristupuje aj k výtvarným dielam, ktoré vznikli v komplikovanom období socializmu. Vytesňujeme ich z našej pamäte, pretože stratili význam.

Výstava v Stredoslovenskej galérii má ambíciu nasmerovať diváka práve k úvahám o dôvodoch tohto vytesňovania a klásť otázky Prečo sú nám tieto diela ľahostajné ? A prečo ani v slobodných podmienkach nedokážeme vytvoriť kultúrne podmienky na vznik nových ale aj ochranu už existujúcich kvalitných umeleckých diel pre verejný priestor ?

8.jpg

Univerzum na Beskydskej ulici vytvoril Michal Kern v roku 1976

9.jpg

Fontána z 50. rokov od neznámeho autora na Rázusovej ulici

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Pomôže aj zápis medzi pamätihodnosti mesta

Súpis pamiatok by mal byť akýmsi štartom, ktorý nás podnieti uvažovať nielen o dielach vo verejnom priestore, ale aj o možnostiach ich záchrany. Súčasťou projektu je aj webová stránka www.vytvarnedielabb.sk, kde sa o jednotlivých výtvarných dielach dozviete viac.

Priamo na výstave sa v uplynulých dňoch stretli aj členovia komisie pre pamätihodnosti mesta, ktorá funguje pri mestskom zastupiteľstve. Jednou z možností, ako tieto diela v budúcnosti zachrániť a nájsť prostriedky na financovanie ich obnovy, je aj zápis niektorých z nich do zoznamu pamätihodností mesta.

Predseda komisie Vladimír Pirošík informoval, že na prvom budúcoročnom zasadnutí mestského zastupiteľstva budú poslanci rokovať aj o návrhu na zápis 26 výtvarných diel z tohto súpisu do zoznamu pamätihodností mesta. Rovnako dôležité však podľa neho je, aby v budúcnosti mesto vyčlenilo prostriedky na ich postupnú záchranu.

obytna-plastika---kubicka_r2018.jpg

Obytná plastika od Jaroslava Kubičku

FOTO: JÁN VIAZANIČKA

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo


  1. Zem tancuje a spieva na Horehroní 742
  2. Kráľovské dni Horehronia sú za nami. Vychutnajte si ich slovom a obrazom Foto 579
  3. Rok 1968 - v Banskej Bystrici volia Miss stredných škôl Foto 416
  4. Prázdne stánky špatia mesto, podrobne ich zmapujú 409
  5. V Brezne sa zrazili dve autá, zasahujú hasiči aj zdravotnícki záchranári 217
  6. Medzi nákupnými vozíkmi ležal krásny čuvač, najprv behal po rýchlostnej ceste 160
  7. Sásová ponúkla dokonalý zážitok z pouličného basketbalu (+FOTO) 154
  8. V Bystrici nevídanô! Video 136
  9. To sú nápadíky. Pozrite sa ako vyzeral Deň kreatívcov na Fončorde Foto 132
  10. V Majeri opravia železničné priecestie, treba počítať s obmedzeniami 122

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Zem tancuje a spieva na Horehroní

V piatok 20. októbra 2017 zažije Aréna Brezno od 19.00 h jedinečný večer.

Kráľovské dni Horehronia sú za nami. Vychutnajte si ich slovom a obrazom

Dni mesta Brezna boli plné radosti, dobrej zábavy a tradícií.

Rok 1968 - v Banskej Bystrici volia Miss stredných škôl

Bola to nevídaná udalosť. Po rokoch, kedy sme mohli obdivovať iba súdružky pri sústruhu, sa politická atmosféra aspoň dočasne uvoľnila a s ňou prišiel aj hold skutočnej ženskej kráse.

Prázdne stánky špatia mesto, podrobne ich zmapujú

Často ide o roky nevyužité a neestetické stánky, pomohla by podrobná štatistika ich využitia.

V Brezne sa zrazili dve autá, zasahujú hasiči aj zdravotnícki záchranári

Na mieste zasahujú hasiči ,zdravotnícki záchranári a polícia.

Blízke regióny

Poľana má síce nedotknutú prírodu, ale aj rad nevýhod

Ak má byť turisticky príťažlivejšia, musí sa zmeniť.

ZMENA: Na R1 neďaleko Žiaru je po novom úsek, kde sa neplatí

Ešte nedávno motoristi, ktorí sa premiestňujú len v rámci malého regiónu a diaľničná známka sa im neoplatí, riskovali v úseku pokutu.

Spolujazdkyňa motocyklistu nehodu neprežila

Škoda na aute a motorke je odhadnutá na 3300 eur.

Ruské vojenské lietadlo nás bude pozorovať

Ministerstvo upozorňuje, že lietadlo bude bez výzbroje.

V Haliči odparkovalo približne 1 600 motoriek

Patrónkou 12. ročníka Haličskej motorkárne bola Kvetka Horváthová.

Všetky správy

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

Slovenka dvakrát zdolala olympijskú víťazku. Len pár hodín po maturite

Andrea Podmaníková vraj veľkú favoritku rozplakala. Ak je to pravda, to už je iný kaliber rozplakať olympijskú šampiónku, tvrdí.

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

V roku 2008 vláda schválila rekonštrukciu objektu. Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

Sudca Hrubala: Podozrenia na politické objednávky sú vždy, Súdnu radu treba otvoriť

Proreformné združenie sudcov Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank. Jeho podpredseda JÁN HRUBALA hovorí o neochote sudcov robiť zmeny.

Daniari vraj pripravili na Remetu trestné oznámenie, na políciu neodišlo

Stavebná firma Dúha buduje tunel Višňové za 410 miliónov eur

Kam vyraziť