Banská Bystrica Horehronie

Načo sú nám chránené vtáčie územia?

Často počúvame v rozhovoroch i médiách o chránených vtáčích územiach (CHVÚ). Jedni hovoria, že je to potrebné, iní, že nie, alebo niečo medzi tým.

BREZNO. L. MIKULÁŠ. Podľa 80-ročného spoluvlastníka urbáru na Liptove, je to bláznovstvo a nezmysel.

Vieme, čo CHVÚ vlastne je?

Slovenská republika mala jednu z povinností pri vstupe do EÚ, vyhlásiť chránené vtáčie územia. Urobili tak všetky členské štáty. Každý po svojom. Západné prímorské krajiny vyhlásili svoje pobrežia v rozsahu 6 až 7 percent, vnútrozemci od 9 do 13 percent svojej rozlohy. My 25 percent územia. Keďže pobrežie nemáme, je to rôzne využívaná krajina.

Niečo z histórie

V roku 2006 začal proces vyhlasovania CHVÚ Nízke Tatry, keď prvé jednanie bolo zvolané 2. 1. 2006. Primátor okresného mesta Brezno v liste upozornil kompetentných na to, že hoci Národný zoznam CHVÚ bol schválený vládou SR, uznesením č. 636 zo dňa 9. 7. 2003, nebol takto schválený zoznam pripravovaný v súčinnosti s tými, ktorých sa zoznam týka – teda vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych majetkov – teda aj mestom Brezno, čo je vážny argument aj z právneho hľadiska.

Následne Mestské zastupiteľstvo v Brezne dňa 7. 2. 2006 prijalo uznesenie, aby sa zamedzilo vyhlasovaniu CHVÚ na pozemkoch mesta. Napokon po ďalších rokovaniach k vyhláseniu CHVÚ Nízke Tatry došlo s tým, že obmedzenia budú minimálne. V takomto zmysle bolo vyhláškou vyhlásené CHVÚ Nízke Tatry 16. 4. 2010 v rozsahu štyroch paragrafov, kde len v druhom sa zakazuje odstraňovať alebo poškodzovať hniezdne a dutinové stromy určených druhov vtákov a bol stanovený postup kosenia a mulčovania od stredu do okrajov. Vyhláška takto chráni určité druhy vtákov pri ich hniezdení a rozmnožovaní v ich prostredí.

Prišiel november 2015

A znovu sa vraciame k maximálnym obmedzeniam vykonávania akejkoľvek činnosti v území. Zasa bez prerokovania s vlastníkmi (až na pár výnimiek) začal proces schvaľovania návrhu Programu starostlivosti o CHVÚ Nízke Tatry, a to na 30 rokov do roku 2045. Z plochy viac ako 98 tisíc hektárov CHVÚ Nízke Tatry jedna štvrtina až jedna tretina územia by mala byť podľa spracovaného návrhu mimovládnou záujmovou organizáciou navrhnutá bezzásahová zóna – „Lesné aj nelesné biotopy ponechať na prirodzený vývoj, bez usmerňovania a zasahovania do prírodných procesov človekom, vylúčiť akékoľvek hospodárske opatrenia (obnova, výchova, ťažba)“, ale tiež „vylúčiť budovanie turistických chodníkov, cyklotratí, presmerovať alebo zrušiť časti existujúcich chodníkov“. A v ďalšom „Zabezpečiť zmenu vyhlášky za účelom úpravy obmedzení“. Takže sľuby dané v roku 2006, teda, že vyhlásiť CHVÚ sa musí, ale zbytočné obmedzenia vo vyhláške nebudú, už nemajú platiť? Toto sú praktiky našej ochrany prírody.

Vlastníctvo chránené ústavou dehonestujú a de facto vlastníkom odoberú, keďže nebudú mať z neho úžitok, ani primeranú náhradu. A náš štát a obce? Nebudú mať príjmy z daní z pozemkov, ani z pridanej hodnoty či zo zisku. A efekt? Žiadny alebo neúmerný, pretože si treba uvedomiť, že lepší výsledok sa dosiahne spoločným úsilím, teda aspoň pre chránené územia a druhy. Takto jednostranná ochrana prírody má efekt len pre zložky ochrany prírody, ktoré šikanujú všetkých v územiach, často nezmyselnými obmedzeniami a potrebou ich stanovísk a súhlasov k bežným činnostiam trvajúcim nie zriedka dlhé týždne až mesiace. Pri tom bežné hospodárenie v lesoch je vždy podmienené súhlasom ochrany prírody pri schvaľovaní plánov na desať rokov.

Závery z rokovania

Prítomní vlastníci a obhospodarovatelia pri prejednávaní návrhu Programu starostlivosti o CHVÚ Nízke Tatry 24. 11. 2015 v Liptovskom Mikuláši vyjadrili jednoznačný nesúhlas s predloženým materiálom. Naopak vyjadrili presvedčenie, že ochrana v zmysle platnej vyhlášky je dostatočná, a to bez dodatočných opatrení a obmedzení vedúcich k faktickému odobratiu alebo znehodnoteniu ich majetku. Tiež bolo skonštatované, že práve ochrana prírody svojimi postupmi spôsobila zničenie lesov podkôrnym hmyzom, a to zákazom, alebo brzdením spracovania vetrovej kalamity vlastníkom v južnej aj severnej časti Nízkych Tatier. A to je hlavná príčina úbytku počtu vtákov, najmä hlucháňov a tetrovov, ktoré takto stratili vhodné životné podmienky.

Zamyslime sa

V nedávnej minulosti pri normálnom obhospodarovaní lesov žili tieto druhy v takých počtoch, že bol uskutočňovaný aj ich plánovaný lov pri zachovaní uspokojivej početnosti, a to bez nákladov štátu na ich udržanie a ochranu. Uschnutý les neposkytuje týmto druhom životné podmienky ani potravu.

Nastúpme spoločne strednú cestu medzi extrémami, a to krajným ekonomizmom a krajným ekologizmom. Poznanie a skúsenosti na to máme. Extrémy sú škodlivé pre prírodu aj pre spoločnosť.

MILAN DOLŇAN,

riaditeľ Lesov mesto Brezno

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Dvojmesačné dievčatko obeťou vážnej dopravnej nehody

Život jej nezachránil ani prevoz vrtuľníkom do Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici.

Ľadové kryhy zovreli Hron, našťastie sa ich podarilo uvoľniť

Na rieke Hron v Brezne zamestnanci Povodia Hrona ako aj technických služieb odstraňovali ľadové kryhy. Najhrubšia z nich mala až 57 centimetrov.

Pátranie po nezvestnej, psychicky chorej Banskobystričanke

Včera v ranných hodinách odišla odišla na neznáme miesto.

Mesto udelilo ceny výnimočným osobnostiam

Na banskobystrickej Radnici dnes odovzdal primátor Ján Nosko Cenu mesta, Cenu primátora a čestné občianstvo.

RegioJet prichádza s novinkou pre stred Slovenska. Spojenie s Prahou sa zlepší

Autobusy by mali začať premávať v pondelok 13. marca 2017.

Blízke regióny

Kotlebov galavečer v Rimavskej Sobote nebude, vyhlásil primátor

Kotlebovci chystali podujatie na výročie vzniku slovenského vojnového štátu.

Dnešná nehoda pri Zolnej má tragické následky

AKTUALIZOVANÉ 16.25 Felicia zišla z cesty a narazila do stromu.

Nehoda v Lučenci: Muž po zásahu elektrického prúdu zomrel

Vysoký prúd ho zasiahol z trafostanice na Rúbanisku II neďaleko školy.

A. Kiska: Liptov má v sebe veľký potenciál, kľúčový je turizmus

V Liptove je najlepšie lyžiarske stredisko, najväčšia vodná nádrž, ale aj najväčší vodný park. Prezident Slovenskej republiky hovoril dnes v Liptovskom Mikuláš o turizme, ale aj o železnici, nezamestnanosti a extrémizme.

Kotlebov galavečer na Gemeri nechcú, biskup zrušil omšu

Šimko: Keď môžu sedieť v parlamente, môžu aj v našom kultúrnom dome.

Všetky správy

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy, a najmä jej vplyvu na Slovensko odpútava pozornosť od toho, čo na nás dopadá dnes a plnou váhou - od úplatkov, kriminality, amnestií.

Kaufland mení predajne. Pozrite sa, ako budú vyzerať

Nemecká sieť už začala s prestavbou niektorých svojich pobočiek a postupne plánuje meniť ďalšie.

Blíži sa voľba šéfa RTVS, Rezník z TASR by bol pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch neúmerne stúpli ceny za elektrinu. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Kam vyraziť