Banská Bystrica Horehronie

Načo sú nám chránené vtáčie územia?

Často počúvame v rozhovoroch i médiách o chránených vtáčích územiach (CHVÚ). Jedni hovoria, že je to potrebné, iní, že nie, alebo niečo medzi tým.

BREZNO. L. MIKULÁŠ. Podľa 80-ročného spoluvlastníka urbáru na Liptove, je to bláznovstvo a nezmysel.

Vieme, čo CHVÚ vlastne je?

Slovenská republika mala jednu z povinností pri vstupe do EÚ, vyhlásiť chránené vtáčie územia. Urobili tak všetky členské štáty. Každý po svojom. Západné prímorské krajiny vyhlásili svoje pobrežia v rozsahu 6 až 7 percent, vnútrozemci od 9 do 13 percent svojej rozlohy. My 25 percent územia. Keďže pobrežie nemáme, je to rôzne využívaná krajina.

Niečo z histórie

V roku 2006 začal proces vyhlasovania CHVÚ Nízke Tatry, keď prvé jednanie bolo zvolané 2. 1. 2006. Primátor okresného mesta Brezno v liste upozornil kompetentných na to, že hoci Národný zoznam CHVÚ bol schválený vládou SR, uznesením č. 636 zo dňa 9. 7. 2003, nebol takto schválený zoznam pripravovaný v súčinnosti s tými, ktorých sa zoznam týka – teda vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych majetkov – teda aj mestom Brezno, čo je vážny argument aj z právneho hľadiska.

Následne Mestské zastupiteľstvo v Brezne dňa 7. 2. 2006 prijalo uznesenie, aby sa zamedzilo vyhlasovaniu CHVÚ na pozemkoch mesta. Napokon po ďalších rokovaniach k vyhláseniu CHVÚ Nízke Tatry došlo s tým, že obmedzenia budú minimálne. V takomto zmysle bolo vyhláškou vyhlásené CHVÚ Nízke Tatry 16. 4. 2010 v rozsahu štyroch paragrafov, kde len v druhom sa zakazuje odstraňovať alebo poškodzovať hniezdne a dutinové stromy určených druhov vtákov a bol stanovený postup kosenia a mulčovania od stredu do okrajov. Vyhláška takto chráni určité druhy vtákov pri ich hniezdení a rozmnožovaní v ich prostredí.

Prišiel november 2015

A znovu sa vraciame k maximálnym obmedzeniam vykonávania akejkoľvek činnosti v území. Zasa bez prerokovania s vlastníkmi (až na pár výnimiek) začal proces schvaľovania návrhu Programu starostlivosti o CHVÚ Nízke Tatry, a to na 30 rokov do roku 2045. Z plochy viac ako 98 tisíc hektárov CHVÚ Nízke Tatry jedna štvrtina až jedna tretina územia by mala byť podľa spracovaného návrhu mimovládnou záujmovou organizáciou navrhnutá bezzásahová zóna – „Lesné aj nelesné biotopy ponechať na prirodzený vývoj, bez usmerňovania a zasahovania do prírodných procesov človekom, vylúčiť akékoľvek hospodárske opatrenia (obnova, výchova, ťažba)“, ale tiež „vylúčiť budovanie turistických chodníkov, cyklotratí, presmerovať alebo zrušiť časti existujúcich chodníkov“. A v ďalšom „Zabezpečiť zmenu vyhlášky za účelom úpravy obmedzení“. Takže sľuby dané v roku 2006, teda, že vyhlásiť CHVÚ sa musí, ale zbytočné obmedzenia vo vyhláške nebudú, už nemajú platiť? Toto sú praktiky našej ochrany prírody.

Vlastníctvo chránené ústavou dehonestujú a de facto vlastníkom odoberú, keďže nebudú mať z neho úžitok, ani primeranú náhradu. A náš štát a obce? Nebudú mať príjmy z daní z pozemkov, ani z pridanej hodnoty či zo zisku. A efekt? Žiadny alebo neúmerný, pretože si treba uvedomiť, že lepší výsledok sa dosiahne spoločným úsilím, teda aspoň pre chránené územia a druhy. Takto jednostranná ochrana prírody má efekt len pre zložky ochrany prírody, ktoré šikanujú všetkých v územiach, často nezmyselnými obmedzeniami a potrebou ich stanovísk a súhlasov k bežným činnostiam trvajúcim nie zriedka dlhé týždne až mesiace. Pri tom bežné hospodárenie v lesoch je vždy podmienené súhlasom ochrany prírody pri schvaľovaní plánov na desať rokov.

Závery z rokovania

Prítomní vlastníci a obhospodarovatelia pri prejednávaní návrhu Programu starostlivosti o CHVÚ Nízke Tatry 24. 11. 2015 v Liptovskom Mikuláši vyjadrili jednoznačný nesúhlas s predloženým materiálom. Naopak vyjadrili presvedčenie, že ochrana v zmysle platnej vyhlášky je dostatočná, a to bez dodatočných opatrení a obmedzení vedúcich k faktickému odobratiu alebo znehodnoteniu ich majetku. Tiež bolo skonštatované, že práve ochrana prírody svojimi postupmi spôsobila zničenie lesov podkôrnym hmyzom, a to zákazom, alebo brzdením spracovania vetrovej kalamity vlastníkom v južnej aj severnej časti Nízkych Tatier. A to je hlavná príčina úbytku počtu vtákov, najmä hlucháňov a tetrovov, ktoré takto stratili vhodné životné podmienky.

Zamyslime sa

V nedávnej minulosti pri normálnom obhospodarovaní lesov žili tieto druhy v takých počtoch, že bol uskutočňovaný aj ich plánovaný lov pri zachovaní uspokojivej početnosti, a to bez nákladov štátu na ich udržanie a ochranu. Uschnutý les neposkytuje týmto druhom životné podmienky ani potravu.

Nastúpme spoločne strednú cestu medzi extrémami, a to krajným ekonomizmom a krajným ekologizmom. Poznanie a skúsenosti na to máme. Extrémy sú škodlivé pre prírodu aj pre spoločnosť.

MILAN DOLŇAN,

riaditeľ Lesov mesto Brezno

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo


  1. V Bystrici nevídanô! Video 521
  2. Medzi nákupnými vozíkmi ležal krásny čuvač, najprv behal po rýchlostnej ceste 314
  3. Kostol v zozname UNESCO nie je jedinou pamiatkou Hronseku, obec ich má až 19 Foto 236
  4. Počas Noci kostolov v Banskej Bystrici ožije aj dielo Majstra Pavla 209
  5. Na Donovaloch sa súťažilo o titul Naj horár Foto 125
  6. Otvorenie vysielača T.G. Masaryka v roku 1936 - pozrite si zaujímavé video Video 103
  7. Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký 99
  8. Opitý operný spevák hádzal v bystrickom podniku po ľuďoch poháre aj stoličky 64
  9. Čo s načatým víkendom? Tu sú naše tipy 63
  10. Desiatky žiakov si zmerali sily v rýchlej chôdzi a ukázali nesmierny talent (+FOTO) 49

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

V Bystrici nevídanô!

Keď sa spoja skvelí folkloristi z Banskej Bystrice a Horehronia, na nohách je celý amfiteáter.

Medzi nákupnými vozíkmi ležal krásny čuvač, najprv behal po rýchlostnej ceste

Ak niekto psíka hľadá, nech kontaktuje mestskú políciu.

Kostol v zozname UNESCO nie je jedinou pamiatkou Hronseku, obec ich má až 19

Hoci je Hronsek malou lokalitou, je mimoriadne bohatou na historické pamiatky. V zozname národných kultúrnych pamiatok je ich zapísaných až 19.

Počas Noci kostolov v Banskej Bystrici ožije aj dielo Majstra Pavla

Obľúbená Noc kostolov sa uskutoční v troch banskobystrických kostoloch 9. júna.

Na Donovaloch sa súťažilo o titul Naj horár

Najlepší slovenskí lesníci dnes na Donovaloch po roku opäť súperili o titul Naj horár.

Blízke regióny

V centre mesta bude labyrint aj piknikový trávnik

Práce na rekonštrukcii zastaraného parku na námestí sa už začali. Fontána príde na rad až o rok.

Zo záložne nič nezobrali, vyrušil ich pracovník

Príprava ako z filmu, no zlodejskej trojici to nebolo nič platné.

Čelná zrážka na ceste pod Pustým hradom. Dvadsaťjedenročná žena sa ťažko zranila

Škoda, ktorá pri dopravnej nehode vznikla, je odhadnutá na 16-tisíc eur.

V Sliači postavia železnice novú stanicu

Požiadavky súčasnosti nespĺňa ani zvolenská, plánujú ju kompletne renovovať.

Maturita v kroji? Prečo nie, je to slávnostný odev

Detva žije tradíciami, a to sa odráža aj v živote gymnazistov.

Všetky správy

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

V Bratislave žije štvrť milióna cépečkárov, najviac ich nie je v Petržalke

Dáta z mobilov tiež ukázali, že kancelárske centrá pojmú toľko ľudí ako stredne veľké mesto.

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

Sex s robotom: Môžu robotické napodobeniny nahradiť vzťah so živým partnerom?

Vývoj sexuálnych pomôcok prekračuje hranice. Pýtali sme sa sexuológa, kam smeruje ľudská sexualita.

Kam vyraziť