BANSKÁ BYSTRICA. S príchodom jesene sa peľová situácia na celom území Slovenska stabilizovala. V uplynulom týždni monitorovacími stanicami peľovej informačnej služby (PIS) zachytené denné koncentrácie peľu v ovzduší už len v nízkych hladinách a podľa meraní nedosiahli už ani stredné hodnoty.
Peľ inváznej ambrózie , ktorý je najvýznamnejším alergénom, dosiahol najvyššie koncentrácie v uplynulých dňoch v Košiciach a v Banskej Bystrici. Aj celkové denné koncentrácie ďalších silných alergénov hlavne inváznych rastlín (palina, zlatobyľ) sa pohybovali už len v nízkych, ojedinele stredných, hladinách. V ovzduší sa vyskytoval ešte peľ skorocelu, štiavu, mrlíkov i rastlín z čeľade mrkvovitých, astrovitých a pŕhľavovitých. Denné koncentrácie spór plesní majú síce klesajúcu tendenciu , ale napriek tomu dosahovali veľmi vysoké hladiny, pričom dominanciu si udržiavajú rody Alternária , Cladospórium, Stemphylium a Epicoccum.
Výdych pre alergikov
„Peľová situácia ostáva naďalej stabilizovaná na celom území Slovenska a peľové spektrum ostáva zachované. Peľová sezóna teda pomaly končí. Denné koncentrácie peľu sa budú udržiavať prevažne v nízkych – alergologicky nevýznamných hladinách. Len počas slnečných a teplých dní, ešte môže dôjsť k miernemu zvýšeniu ich denných koncentrácií a vtedy dôjde aj k nárastu denných koncentrácií spór plesní v ovzduší,“ konštatovala RNDr. Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia PIS na Slovensku.
Dodala, že v prípade húb a plesní je mechanizmus alergickej reakcie rovnaký ako u peľu rozličných rastlín (vrátane inváznych), potravín, či ďalších alergénov. Pritom pre väčšinu z nás nepredstavujú zdravotné riziko a náš organizmus s nimi dokáže koexistovať.
Príznaky
Týchto mikroskopických organizmov existuje viac ako 10 000 druhov a mnohé z nich máme doma bez ohľadu na to, ako usilovne upratujeme. Plesne a huby teda nájdeme skoro všade, v interiéri aj vonku (nezvládajú jedine mrazy a extrémne teplé a suché počasie). V prípade vhodných podmienok sa rozmnožujú mikroskopickými výtrusmi, ktoré umožňujú šírenie vzduchom aj dotykom.
Najčastejšie prejavy plesňovej alergie sú slzenie a pálenie očí (zápal spojiviek), vodnatá nádcha, časté kýchanie a pocit upchaného nosa, priedušková astma a problémy s dýchaním, ekzém a začervenania pokožky (hlava, líca, lakťové jamky a pod.), v ťažších prípadoch systémové imunitné ochorenia, bolesť hlavy či spánkové ťažkosti.
