BANSKÁ BYSTRICA. Slovenský prezident Andrej Kiska dnes navštívil spoločnosť Lunter ( pôvodne Alfa Bio) z Banskej Bystrice, ktorej meno sa nedávno skloňovalo predovšetkým v súvislosti s podozrením na botulizmus u muža z tohto okresu. Napriek tomu, že sa ukázalo, že baktérie, spôsobujúce toto závažné ochorenie sa v šarži cícerovej nátierky nenašli a botulínový toxín sa nepotvrdil ani v žalúdku pacienta, kauza spoločnosť vážne poškodila.
Andrej Kiska po diskusii s vedením firmy preto vyzdvihol snahu spoločnosti o otvorenie verejnej diskusie s kontrolnými orgánmi.
Podľa analýzy baktéria spôsobujúca botulizmus vo výrobkoch Alfa Bio nie jeČítajte
Diskusia odborníkov
Spoločne sa zhodli, že táto skúsenosť je príležitosťou iniciovať odbornú diskusiu o procesoch, metódach testovania a pravidlách pre vydanie podobných varovaní. Ich výsledkom by malo byť také nastavenie procesov, aby ochrana zdravia ľudí zostala zachovaná , no súčasne sa eliminovalo riziko podobného poškodenia reputácie ďalších výrobcov v budúcnosti.
Štát by mal podľa prezidenta vytvárať čo najlepšie podmienky pre malých a stredných podnikateľov. Spoločnosť Lunter označil za veľmi úspešný rodinný podnik, zameraný na racionálnu stravu a sójové produkty, ktorý sa dokázal za pár rokov vyšplhať z nuly na dnešných 150 zamestnancov.
Situácia, ku ktorej prišlo, podľa neho vyvoláva určité pochybnosti o tom, ako by mal takýto proces fungovať. „Našim cieľom je vyvolať verejnú diskusiu medzi odborníkmi, ktorí procesu rozumejú – medzi orgánmi verejnej správy a tiež výrobcami, aby sa podobné situácie v budúcnosti neopakovali.“
S Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, ktorý ako prvý formou tlačovej správy informoval a podozrení, že za ochorením muža môže byť cícerová nátierka, priamo potrebu verejnej diskusie nekonzultoval. „Nepovažujem za úlohu prezidenta, aby vchádzal priamo do detailov procesu. Ide o problém systémový a na ten chcem poukázať a otvoriť ho,“ dodal.
Firma straty stále počíta
Zástupca spoločnosti Ondrej Lunter hovorí, že bezprostredne po prepuknutí kauzy zaznamenali 50 – percentný prepad na českom trhu a 30 – percentný na slovenskom. Hoci škody stále počítajú a zrejme to ešte nejaký čas potrvá, predbežne sa vyhli prepúšťaniu zamestnancov, ktoré reálne hrozilo. Hoci aj v súčasnosti zaznamenávajú pokles výroby zhruba o polovicu, snažia sa priame dopady na zamestnancov minimalizovať. Museli však eliminovať napríklad počty agentúrnych zamestnancov.
Podľa Luntera je veľmi dôležité, aby sa formou verejnej diskusie otvoril proces kontrolných mechanizmov v prípade akéhokoľvek podozrenia na kontamináciu výrobkov.
„Rozumieme úlohe kontroly verejných kontrolných orgánov. No v tomto prípade sa ukázalo, že nastavenie niektorých komunikačných procesov je otázne. Chceme dosiahnuť, aby proces kontroly a ochrany spotrebiteľov bol transparentný čo sa týka nastavenia procesov, práv a povinností aj v prípade hraničných situácií či už zo strany kontrolných orgánov, alebo výrobcov,“ dodal.
Kauza vypukla v auguste
Botulínová kauza vypukla v auguste po tom, čo pacient z okresu Banská Bystrica ochorel. Počas noci začal pociťovať ťažobu na žalúdku a nevoľnosť. Nadránom mal dvojité videnie, neistú chôdzu, závraty, cítil sa veľmi slabý, mal problémy s prehĺtaním. Išiel so sprievodom na lekársku službu prvej pomoci, odkiaľ ho poslali na urgentný príjem do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Tam ho hospitalizovali na neurologickej klinike, kde vyslovili podozrenie na botulizmus na základe klinických príznakov.
RÚVZ reagoval na situáciu o niekoľko dní tlačovou správou, podľa ktorej sa začal stav pacienta po prijatí zhoršovať, preto ho preložili na metabolickú JIS internej kliniky. Podali mu tri dávky antibotulinického séra. Pacient však upadol do kómy a preložili ho na oddelenie anestézie a intenzívnej medicíny. Odborníci vtedy konštatovali, že ide o prípad ochorenia s typickým klinickým obrazom botulizmu a za možný faktor prenosu označili cícerovú nátierku , v ktorej zvyškoch bolo detekované suspektné Clostridium botulinum.
Následné analýzy z obsahu žalúdka pacienta, ktoré robili v Ostrave, však vylúčili prítomnosť botulínového toxínu. Tento zákerný jed sa nepotvrdil ani v konkrétnej šarži cícerovej nátierky. Výrobca nátierky od začiatku spochybňoval, že zdrojom nákazy je ich výrobok, čo neskôr potvrdili aj laboratórne analýzy.
Prezrel si výrobný proces, vypočul argumenty.
Cícerová chutila, no najviac sa mu pozdávala škvarková. Aj tú však vyrábajú bez škvariek.
Hygienické normy sú prísne.
Cícerová nátierka vyšla z kauzy nevinne, spoločnosť však stále ráta straty.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Autor: ETA
