BANSKÁ BYSTRICA. Zmapovať históriu prímestskej dopravy v banskobystrickom regióne nebolo jednoduché, mnohé archívne materiály a fotodokumentácia sa buď stratili, alebo sa im v minulosti nevenovala dostatočná pozornosť.
Vladimír Kobza síce vyštudoval geografiu s matematikou a v súčasnosti pôsobí na katedre matematiky UMB, no jeho veľkým koníčkom je práve história dopravy. S priateľmi Miroslavom Čiamporom a Martinom Matalom sa pred niekoľkými rokmi pustili do mapovania dopravnej histórie, ktorá má stále veľa bielych miest. Výsledkom ich snaženia boli dve publikácie – 60 rokov MHD v Banskej Bystrici a 60 rokov autobusovej dopravy ČSAD Banská Bystrica. Knihy vyšli v roku 2010, no autori sústreďujú materiály z histórie verejnej dopravy naďalej. Vladimír Kobza nevylúčil, že v budúcnosti by to mohlo „vydať“ na ďalšiu publikáciu. „Samozrejme, bude sa to odvíjať od záujmu čitateľov,“ dodal Vladimír Kobza.
Prví boli súkromní dopravcovia
Začiatky autobusovej dopravy v našom regióne spadajú približne do dvadsiatych rokov 20. storočia, kedy linky prevádzkovali predovšetkým súkromní dopravcovia. Prelom nastal v roku 1927, kedy začali viaceré autobusové linky prevádzkovať železnice.
Prvou pravidelnou štátnou autobusovou linkou na území okresu Banská Bystrica bola linka, ktorá smerovala zo sídla okresu cez Svätý Jakub, Staré Hory a Jelenec až do Ružomberka. Začala premávať 22. mája 1932. Najstarší zachovaný cestovný poriadok tejto linky máme z roku 1934.
„Prelomovým obdobím však bol rok 1949, kedy sa autobusová doprava definitívne vyčlenila spod železníc v rámci novovzniknutého podniku ČSAD,“ hovorí Vladimír Kobza.
Staré dobré Škody a Pragy
Zrejme iba tí starší si už dnes spomenú, že na prímestských linkách vám lístok nepredával vodič, ale sprievodca. Bolo to čosi podobné ako dnes vo vlakoch. „Vodič autobusu, ten zas bol v jednej osobe aj mechanik a údržbár, na autobuse si dokázal urobiť prakticky všetko aj vtedy, ak sa mu pokazil v teréne,“ hovorí Vladimír Kobza.
Autobusy Škoda a Praga však fungovali na tú dobu výborne, hoci jazdili v neľahkých terénnych, ale aj klimatických podmienkach. V medzivojnovom a povojnovom období bývali zimy podstatne drsnejšie ako dnes a zďaleka nebolo ani toľko mechanizmov na odhŕňanie snehu.
Lyžiari si museli výstroj na záhradku vykladať po rebríku
Šešťdesiate roky 20. storočia pritom zaznamenali aj masívny nárast turizmu a presunu ľudí do hôr. Autor publikácie dodáva, že hoci väčšina spojov slúžila v prvom rade na presun ľudí do práce a detí do škôl, silnela aj požiadavka na prepravu ľudí do turistických centier v okolí.
„Linky v tom čase vozili robotníkov prakticky až do Badínskeho pralesa, či do niektorých nízkotatranských dolín. V šesťdesiatych rokoch už chodil spoj na Trangošku, Srdiečko, Moštenickú Kyslú, či na Chatu nad Tajovom.
Na toto obdobie si rád spomína aj dôchodca z Banskej Bystrice Milan Valašťan: „Autá vtedy nemal takmer nik a tak pre nás, lyžiarov, boli bežné autobusové linky niečo podobné, ako dnes skibusy. Chodili natrieskané do prasknutia. Prvé autobusy mali plošinu na ukladanie lyží na strechu, liezlo sa k nej po rebríku. Vždy jeden z lyžiarov vyšiel na vrchol rebríka a ostatní mu podávali lyže,“ usmeje sa Milan Valašťan s tým, že v záplave lyží a palíc bol po príchode do strediska vždy problém dostať sa k tým svojim. Plošinu na autobuse neskôr nahradila akási skrinka v zadnej časti autobusu, kde sa lyže kládli kolmo.
Posledný bol Povrazník
Vladimír Kobza hovorí, že do okolitých obcí chodilo kedysi podstatne viac spojov ako dnes. Prvé odchádzali z obce už po tretej ráno, posledné do nej prichádzali z Banskej Bystrice medzi jedenástou a dvanástou večer. V roku 1960 už mali všetky obce v okrese zabezpečenú dopravnú obsluhu autobusovou linkou. Odvíjalo sa to predovšetkým od výstavby ciest. Akonáhle do niektorej z obcí dokončili cestu, predĺžila sa aj trasa autobusovej linky. Mimochodom, poslednou obcou bez autobusového spojenia bol Povrazník. Cesta viedla iba po Strelníky a odtiaľ už museli chodiť Povrazníčania do obce peši.
Retro autobusy letia
V súčasnosti sú staré typy autobusov v kurze. Ako hovorí Vladimír Kobza, niektoré z nich sú v dobrom stave zachované aj v našom regióne. „K veľkým fanúšikom starých autobusov patrí napríklad pán Marián Polóny zo SAD Zvolen. Vďaka nemu a jeho mechanikom sa podarilo dať do výborného stavu starý typ SAURER z roku 1944, ktorý je stále funkčný a na prvého mája ho môžeme vždy obdivovať na Štiavničkách.“
Podobnou lahôdkou je aj Škoda 706 RTO, prerobená na kabriolet, ktorú sme naposledy mohli vidieť vo Zvolene na nedeľných jazdách v júni tohto roku.
Prevezte sa s nami históriou:
Autobusové garáže v Radvani (na mieste dnešného McDonaldu.
FOTO- archív SAD BB
Bývalé nástupiská na Hronskom predmestí.
archív SAD BB
ŠKODA 706 RTO na Táľoch V 60. rokoch 20. storočia
FOTO: archív SAD BB
Stará ŠKODA 706 RO na Námestí SNP
FOTO - archív SAD BB
Škodu 706 RTO Cabrio stretnete občas počas leta napríklad vo Zvolene.
FOTO: VLADIMÍR KOBZA
KAROSA C734 na Králikoch v roku 2010.
FOTO: VLADIMÍR KOBZA
Novší model autobusu KAROSA C954 na úspešnej cyklobusovej linke, Strieborné námestie rok 2013.
FOTO: Vladimír Kobza
Najnovšie autobusy IVECO CROSSWAY, ktoré nahradili pôvodnú značku KAROSA. Moštenica, október 2011.
FOTO: VLADIMÍR KOBZA