Banská Bystrica Horehronie

Pošta a poštári optikou fotografického objektívu

Slovenská pošta v spolupráci s Poštovým múzeom v Banskej Bystrici pripravila jedinečnú výstavu s názvom Pošta a poštári optikou fotografického objektívu.

Takto k nám chodila Československá pošta.(Zdroj: acrhív SP)

BANSKÁ BYSTRICA. Výstava ponúka zaujímavý pohľad do života poštárov v minulosti. Fotografie a pohľadnice obrazom rekonštruujú minulosť, mapujú dejiny pošty a poštové služby. Zbierku fotografií Poštového múzea tvorí viac ako tisíc predmetov. Na výstave nájdete fotografie, ktoré zobrazujú poštové budovy, ale aj také, ktoré zachytávajú poštových zamestnancov pri pracovných aj mimopracovných činnostiach. Slovenská pošta (SP) prostredníctvom autora výstavy, odborného kurátora Mgr. Lea Lichvára z Poštového múzea, týmto spôsobom chce vzdať úctu poštárskemu remeslu a všetkým ľuďom, ktorí pracovali v tejto profesii v minulosti a pracujú v nej aj v súčasnosti.

Koncepcia výstavy

Výstava sa člení do piatich celkov, a to Budovy, Ľudia, Doprava, Vzdelanie, Udalosti a Voľný čas. Tie majú za cieľ priblížiť návštevníkom a záujemcom poštové služby a život poštárov. Poštový palác v Bratislave, Ústredná poštová budova, poštové úrady, pošty dedinské aj mestské figurujú na fotografiách a pohľadniciach rozličných formátov. Menili sa poštové budovy a menili sa ich interiéry, ale fotografie zostali, napr. snímka malého dedinského poštového úradu na východe republiky, či honosný poštový palác v hlavnom meste.

Druhým objektom výstavy je človek – poštový doručovateľ, telefonistka, manipulant balíkov, vodič, poštový úradník, technik a zamestnanci poštovej priehradky. Zamestnanci vdýchli život poštovým budovám, úradovali v nich, vracali sa do nich po roznesení poštových zásielok, prepájali telefonické hovory a vykonávali mnoho iných činností. Tieto fotografie patria k najzaujímavejším, či už sú to skupinové zábery zamestnancov z rôznych období alebo fotografie jednotlivcov a kolektívov v priebehu pracovného procesu, ale aj pri mimopracovných aktivitách. Pre štúdium poštovej histórie sú nesmierne cenné, rovnako ako boli pre chod poštových služieb dôležití ľudia, ktorí sú na fotografiách zvečnení. Fotografie na výstave pochádzajú z obdobia 20. storočia, niektoré presahujú až do súčasnosti.

Súčasťou výstavy sú aj trojrozmerné predmety, aby si ich záujemcovia pri sledovaní poštárskej histórie vedeli predstaviť, napríklad stúpačky, istiaci pás a brašna telegrafných robotníkov, hudobný nástroj člena poštárskej dychovej hudby, tabuľka označujúca poštové vozidlo či poštová schránka. Výstava prezentuje aj viaceré čísla dobovej poštárskej tlače – časopisy Náš poštár zo 40. rokov 20. storočia, Spojársky obzor z druhej polovice 20. storočia, či Poštové zvesti, ktoré sa vydávajú aj v súčasnosti.

Pracujete alebo ste pracovali na pošte?

Pracovali v poštových službách vaši rodičia alebo starí rodičia? Máte doma odložené fotografie, ktoré zachytávajú činnosť poštárov, poštové budovy, poštárske zariadenia alebo dopravné prostriedky? Poštové múzeum pri príležitosti tejto výstavy zverejňuje výzvu pre všetkých, ktorí by chceli do zbierkového fondu múzea darovať alebo predať akékoľvek originálne fotografie s tematikou poštovníctva a pomôcť tak zveľadiť zbierku poštárskych fotografií.

Fotografie môžete priniesť osobne do budovy Slovenskej pošty na Partizánsku ceste v Banskej Bystrici, alebo zavolať na 048/4339294, prípadne sa ozvať na mailovú adresu: lichvar.leo@slposta.sk.

Výstava Pošta a poštári optikou fotografického objektívu vo výstavných priestoroch Slovenskej pošty v Banskej Bystrici (Partizánska cesta 9) je verejnosti prístupná od 14. septembra 2015 do 26. februára 2016.

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Kráľova hoľa dnes doslova svietila. Pokochajte sa nádhernými pohľadmi

V údoliach nám už rozkvitajú snežienky, hory sú ešte v zajatí pravej zimy. Vychutnajte si dnešnú atmosféru na Kráľovej holi.

Pokus o samovraždu skokom do Hrona

V Brezne zasahujú hasiči aj polícia.

Muž sa vyhrážal samovraždou skokom z mostíka na Žltých pieskoch, potom ušiel

Keď prišli na miesto záchranné zložky, nikoho tam už nenašli.

Fašiangy v Brezne: Na námestí sa spievalo, tancovalo aj hodovalo

Mesto aj tohto roku pripravilo pre svojich obyvateľov ako i návštevníkov z okolia fašiangové oslavy. Na námestí vládla príjemná atmosféra, o výbornú zábavu sa postarali seniori z Prameňa, nechýbali pampúšiky či guľáš spojený s benefíciou pre 15-ročnú Natálku.

V Bujakove zachovávajú tradície. Svedčia o tom aj miestne páračky

V piatok podvečer v Brezne – Bujakove ženičky párali perie. Popri práci sa aj spievalo, tancovalo a hodovalo. O výbornú zábavu sa postarali tiež speváci Krnohári.

Blízke regióny

Pozor! SAD upravila cestovný poriadok

Pribudli nové spoje, v niektorých prípadoch sa zmenil čas.

Vo Veľkom Krtíši pripravujú festival s nádychom dobrodružstva

Dokumentárne filmy vás prevedú exotickými zákutiami sveta.

Bránu ŠK Novohrad strážil Richard Brauneis

Novohradčania si v príprave poradili so Slovenskými Ďarmotami.

Zápas juniorky mal dramatický záver

Hokejoví juniori ukončili svoju sezónu dvomi zápasmi na domácom ľade, no zapísali sa do histórie.

Mikulášska rodina Žuffovcov sa preslávila liptovským remeňom

V rodinách továrnikov, akými boli Žuffovci, spravidla najstarší synovia absolvovali cesty po Európe – vandrovky. Z princípu a povinne.

Všetky správy

Sagan nasadil v závere skvelý šprint a dosiahol prvé víťazstvo v roku

Slovák vyhral druhú klasiku sezóny. Na Kuurne - Brusel - Kuurne uspel v šprinte päťčlenného úniku.

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

Sagan pobavil otázkou na súpera aj odpoveďou, prečo bol na toalete

Saganova dobrá nálada sa prejavila aj v tom, že počas čakania na interview sa rozhodol aj on zmeniť z respondenta na novinára.

Ako prvá žena pred takmer sedemsto rokmi prežila cisársky rez

Až do minulého roka bol najznámejším prvým cisárskym rezom, keď prežili žena aj dieťa, prípad z roku 1500. Tím českých vedcov však prišiel s novým objavom.

Michael Kocáb: Som hrdý slniečkar, s tvrdou silou nemáme šancu

Hudobník Michael Kocáb pre SME hovorí, že nie je žiadny rusofób. Aj to mohlo podľa neho prispieť k bezproblémovému odsunu sovietskych vojsk z Československa.

Kam vyraziť