BANSKÁ BYSTRICA. Príprava na cezhraničné ohrozenia, ochorenia prenášané vektormi (dohľad a ich sledovanie prostredníctvom geografického informačného systému GIS), rýchle posúdenie rizika a posúdenie potrieb pre školenia o ochoreniach prenášaných vektormi - to bol cieľ Letnej školy 2015, ktorú nedávno organizovalo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (European Centre for Disease Prevention and Control, ECDC) vo švédskom Štokholme.
Pod pojmom choroby prenášané vektormi sa skrývajú infekčné ochorenia spôsobené vírusmi alebo baktériami, ktorými sa človek nakazí od zvierat, prostredníctvom tzv. vektorov (napr. kliešte, komáre). „ECDC účastníkom z celej Európy ponúkla možnosť zúčastniť sa viacerých seminárov. Cieľom prvého o pripravenosti na cezhraničnú spoluprácu bolo informovať účastníkov o nástrojoch a pokynoch pre posúdenie spomínaného rizika, ako aj o zjednotení politiky pripravenosti s novým legislatívnym predpisom.
Vážna cezhraničná hrozba na zdravie znamená život ohrozujúce, alebo inak závažné nebezpečenstvo pre zdravie biologického, chemického, enviromentálneho, alebo neznámeho pôvodu, ktoré sa šíri, alebo so sebou nesie značné riziko šírenia cez hranice členských štátov,“ konštatovala slovenská účastníčka tohto podujatia PhDr. Monika Musilová z odboru epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ).
Dodala, že núdzová pripravenosť je program dlhodobých aktivít, čo vyžaduje, aby jednotlivé krajiny mali havarijné plány, zamestnanci na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach boli vyškolení, komunity v ohrození boli vzdelané, a že tieto opatrenia budú sledované a pravidelne vyhodnocované. Verejné zdravotníctvo by teda malo byť pripravené na prirodzené alebo zámerne sa vyskytujúce epidémie.
Rýchlo rozpoznať ochorenie
Musí rýchlo rozpoznať ochorenie (napr. antrax, pandémia chrípky), kontrolovať ich šírenie (izolácia, karanténa, vakcinácia), uistiť sa, že ľudia dostanú potrebnú starostlivosť, koordinovať s národnými a medzinárodnými agentúrami, musí tiež zabrániť panike a byť pripravené na iné možnosti ohrozenia verejného zdravia (povodne, zemetrasenia, chemické škvrny, extrémne počasie a pod.).
Druhý seminár o ochoreniach prenášaných vektormi a geografickom informačnom systéme (GIS) bol jednak venovaný konceptu Jedno zdravie a špecifickosti dohľadu nad ochoreniami prenášaných vektormi. Odborníci sa zamerali na príklady kombinovania rôznych zdrojov dát EÚ, vrátane využitia geografického informačného systému a rôznych integrovaných prístupov monitorovania ochorení a tým zlepšenie ich prevencie a kontroly.
Tretí seminár bol zameraný na Rýchle posúdenie rizika (RRA), ktorého cieľom je navrhnúť manažment opatrení s cieľom zníženia následkov na zdravie ľudí a bezpečnosť. Zvyčajne sa vykonáva v počiatočných fázach potenciálnej hrozby, ktorá ak sa potvrdí, RRA identifikuje riziká spojené s hrozbou. To si vyžaduje odhad pravdepodobnosti vývoja mimoriadnej udalosti a vplyv hrozby.
„Pri odhade rizika musíme vziať do úvahy prostredie v ktorom sa udalosť vyvíja vrátane aspektov, ako je vnímanie hrozby a prijatie rizika, politické prostredie, záujem médii, komerčné vplyvy, lobbistické skupiny atď. Celý kontext môže byť veľmi odlišný v rozličných krajinách ako aj v rôznych kultúrach,“ približuje problematiku PhDr. Musilová. Dodáva, že zásady RRA sú rovnaké na regionálnej, národnej a európskej úrovni a ich metodológia môže byť použitá na akomkoľvek stupni. Posledný seminár bol zameraný na posúdenie vzdelávacích potrieb odborníkov v oblasti verejného zdravotníctva, týkajúce sa ochorení prenášaných vektormi.
