Banská Bystrica Horehronie

Tajomstvá Keltov z Ponickej Huty stráži Baba

K odhaleniu časti nálezov keltského hradiska nad Ponickou Hutou pomohla náhoda. Vyvrátený strom.

Členovia združenia na mystickom mieste. Bol kamenný portál symbolickým predelom medzi životom a smrťou?(Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)

PONICKÁ HUTA. Obyvatelia Ponickej Huty a okolia mali k lesnému územiu smerom od výrazného kamenného brala Baba k pohoriu Učovník vždy akýsi podvedomý rešpekt. Spájalo sa s ním množstvo legiend a z časti aj podvedomého strachu. Územie s výraznými zvyškami valového opevnenia nazvali predkovia Hradiskom na Kláštore a tak ho podvedome aj s existenciou zaniknutého kláštora spájali.

Najnovšie poznatky však hovoria, že tento lesný priestor je z historického hľadiska ešte zaujímavejší, hoci doteraz neprebádaný. Súvisel predovšetkým s Keltmi, usadenými pri Hrone.

Cieľom občianskeho združenia Hradisko na Kláštore je preto nielen lokalitu spropagovať, zabezpečiť archeologický výskum, ale aj kompletizovať zozbierané vedomosti.

Pred dokončením je už aj publikácia s príznačným názvom Keď pri Hrone vládli Kelti. Jeden z jej spoluautorov a člen združenia Daniel Dioši hovorí, že v pláne majú aj budovanie dvoch náučných chodníkov . Archeologického a historického s názvom Hradisko a prírodovedného, ktorý bude propagovať hodnotnú prírodnú rezerváciu Dúbrava. Vytvoriť chcú aj repliku pôvodného hrnčiarskeho kruhu, na ktorom vyrábali Kelti z hliny keramiku. Lucia Klinerová sa už do tajomstiev práce na hrnčiarskom kruhu zaúča a časom by chcela túto činnosť prezentovať aj verejnosti.

Valové opevnenie má dĺžku takmer pol kilometra

Daniel Dioši upozorňuje, že v lesnom teréne sú stále viditeľné zvyšky valového opevnenia, ktoré je dlhé takmer pol kilometra. K objaveniu zaujímavých nálezov pritom pomohla náhoda – vyvrátený strom. Jeho koreňový systém vyniesol na povrch množstvo úlomkov keramiky a rôznych nástrojov.

Nálezy, ktoré sa v tejto lokalite objavujú, pochádzajú predovšetkým z neskorej doby bronzovej , ale aj staršej doby železnej. Hradisko mohlo byť osídlené približne tisíc rokov.

Obyvateľ Ponickej Huty a člen združenia Dušan Králik hovorí, že aj v minulosti odtiaľto deti nosievali úlomky pravekej keramiky, no zároveň brali toto miesto s veľkým rešpektom. Už preto, že sa s ním spájali rôzne legendy a príbehy. Lucia Klinerová dodáva, že v čase najväčšieho rozmachu mohla žiť na hradisku približne desiatka rodín, ktoré sa zrejme zaoberali metalurgickou činnosťou. „S veľkou pravdepodobnosťou to však bolo neskôr aj kultové miesto. Svetlo do jeho skutočného postavenia významu by mohol vniesť až archeologický výskum,“ dodala.

Brána do iného sveta

Najkrajšou časťou územia pôvodného hradiska je akropola a mystický kamenný portál. Či ide o dielo prírody, alebo človeka, ostáva nateraz nejasné. Pripomína dokonca bránu do iného sveta. Lucia Klinerová dodáva, že kultové rituály u Keltov boli veľmi silné a aj toto dielo prírody mohlo znamenať symbolický predel medzi životom a smrťou, v čo Kelti verili. Mali však aj bohaté astronomické poznatky a tak podobné svätyne zvykli využívať aj pre tento účel.

Doterajšie nálezy ukazujú, že najstaršiu minulosť kraja v okolí Poník tvorili národy neskorej doby kamennej, bronzovej a železnej Život Keltov na Hradisku sa spája predovšetkým s ťažbou a spracovaním železnej rudy v blízkych náleziskách. K významným nálezom z okolia Poník patria aj železné kopije z doby laténskej a tiež hromadný nález železných predmetov zo strednej doby železnej. Z výskumu predmetov z mladšej doby železnej vyplýva, že lokalita bola osídlená v dobe laténskej už v predpúchovskom stupni. Podľa odborníkov sa tieto nálezy datujú do záveru mladšej doby železnej.

Prvé historicky známe etnikum Keltov preniká na naše územie už koncom 5. storočia pred Kristom, v povodí rieky Hron sa však objavujú až o dve storočia neskôr.

„Z hradísk v širšom okolí malo podľa nášho názoru mala práve Ponická Huta najväčší význam, pretože bolo nielen najrozľahlejšia, ale aj najvýraznejšie opevnená,“ dodal Dioši. Mohla sa tu koncentrovať zložka obyvateľstva, ktorá mala na starosti ťažbu a spracovanie rudy z miestnych ložísk.

Akí vlastne boli Kelti?

Daniel Dioši hovorí, že okrem propagácie lokality sa chcú v budúcnosti zamerať aj na to, aby návštevníkom sprostredkovali zaujímavé informácie o tom, ako Kelti žili, bojovali a aké kulty sa s nimi spájali. „Povesti k keltských bojovníkoch hovoria o ich hrozivom výzore a telesnej výške, no archeologické nálezy dokladajú, že priemerná výška muža bola 170 centimetrov. Bežný rímsky bojovník mal len o pár centimetrov menej,“ hovorí Dioši.

S vápnom vo vlasoch

V pripravovanej publikácii sa objavia aj informácie o tom, prečo si bojovníci máčali vlasy vo vápennom roztoku. Súviselo to s duchovnou symbolikou koňa, ktorého mali vo svojom toteme a chceli si týmto spôsobom zabezpečiť ochranu bohyne koní Epony.

Výhodou tejto tvrdej frizúry však zrejme bola aj určitá ochrana hlavy pred zraneniami počas bojov.

Hoci boli Kelti predovšetkým bojovníci, radi sa zabávali a hodovali. Vynikali tiež ako zruční remeselníci, hrnčiari, metalurgovia. Na naše územie priniesli mnoho novátorských technológií ako hrnčiarsky kruh, či nové nástroje na obrábanie pôdy. Lužická kultúra, ktorej boli nositeľmi, bola dôležitým prvkom vo vývoji nášho regiónu.

V oblasti keramiky to boli dokonalí majstri, čo dokazujú aj nálezy grafitovej keramiky z hradiska v Ponickej Hute. Tá je nielen kvalitne vypálená, ale aj leštená.

Pili kormu a medovinu

Kelti sa živili všetkým, čo sa podarilo v okolí dochovať a dopestovať. Popri chove dobytka spracovávali tvaroh, syr a maslo, poznali výrobu piva, vína a medoviny. Pivu z jačmeňa a medu hovorili korma a jednoduché jedlá pripravovali na otvorených ohniskách. Časť ich života sa zachovala aj pri Ponickej Hute. Členovia občianskeho združenia veria, že čoskoro sa o osudoch Keltov z Huty dozvieme viac.

Prejdite sa s nami tajomným hradiskom:

1.jpg

2.jpg

3.jpg

4.jpg

5.jpg

6.jpg

Členovia združenia pred mystickým kamenným portálom

7.jpg

Dielo prírody, či ľudských rúk?

8.jpg

9.jpg

Korene vyvráteného stromu vyniesli na povrch tajomstvá

10.jpg

Daniel Dioši ukazuje zvyšky opracovanej skaly. Išlo zrejme o žarnov.

11.jpg

12.jpg

13.jpg

14.jpg

Kamenná skala s názvom Baba tvorí prirodzený nástup na územie hradiska

15.jpg

Zvyšky pravekej keramiky sa nájdu na viacerých miestach hradiska. Časť nálezov skončila v múzeách.

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo


  1. Banská Bystrica sa dnes otvorene postavila proti extrémizmu rovno pred Kotlebovým sídlom Foto 1 529
  2. Záverečný účet potvrdil veľmi dobré hospodárenie mesta Brezno 524
  3. Od 11. júna sa mení cestovný poriadok na železniciach, novinka prichádza aj do nášho regiónu 447
  4. Vodiči, pozor - v súvislosti s prácami na obchvate mesta Brezno využívajte obchádzkovú trasu 294
  5. Čoskoro uplynie 90 rokov od položenia základného kameňa Národného domu Foto 242
  6. Pod petíciu pri malým vodným elektrárňam sa podpísalo viac ako 2 300 ľudí 158
  7. Partizánska základňa Matúšová je unikát. Obec k nej chce skrátiť cestu Foto 123
  8. Kandidát na župana Igor Kašper: Rodinkárstvo M. Kotlebu presiahlo medze 87
  9. Vo Vlkanovej sa dnes hádzalo nožmi a sekerami, pozrite sa tam s nami Foto 70
  10. Donovaly sa stávajú „hlavným mestom detí“ 56

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Banská Bystrica sa dnes otvorene postavila proti extrémizmu rovno pred Kotlebovým sídlom

Netolerujte zlo. Na to, aby zvíťazilo zlo, stačí málo. Stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič – adresoval zaplnenému Námestiu SNP v Banskej Bystrici prezident Andrej Kiska.

Záverečný účet potvrdil veľmi dobré hospodárenie mesta Brezno

edným z bodov minulotýždňového mestského zastupiteľstva bolo aj schválenie záverečného účtu mesta za rok 2016. Ten opätovne podčiarkol pozitívne ekonomické výsledky breznianskej samosprávy.

Od 11. júna sa mení cestovný poriadok na železniciach, novinka prichádza aj do nášho regiónu

Obnoví sa priame denné spojenia na južnom ťahu Bratislava – Zvolen – Košice, zmena sa dotkne aj Banskej Bystrice.

Vodiči, pozor - v súvislosti s prácami na obchvate mesta Brezno využívajte obchádzkovú trasu

Práce na obchvate mesta Brezno napredujú. V súvislosti s nimi však pre vodičov vyplývajú dočasné dopravné obmedzenia, ktoré sú znázornené na grafickej vizualizácii. Nájdete ju aj na stránke mesta.

Čoskoro uplynie 90 rokov od položenia základného kameňa Národného domu

Významný architekt, rodák zo Slovenskej Ľupče Emil Belluš navrhol stavbu, ktorá sa považuje za jednu z dominantných pamiatok centra mesta. O Národnom dome, ale aj o Emilovi Bellušovi sme sa porozprávali s jeho posledným žiakom, architektom JOZEFOM FRTÚSOM.

Blízke regióny

Kúpalisko s reliktnou morskou vodou zahájilo letnú sezónu

V Rapovciach je už leto v plnom prúde.

Opitý vodič Audi nedal prednosť Fordu

Pri dokumentovaní dopravnej nehody sa obaja vodiči podrobili dychovej skúške.

V Lučenci hospitalizovali muža s chabou obrnou

Prípad telefonicky nahlásili v pondelok 15. mája z infekčného oddelenia lučenskej nemocnice, kde bol pacient hospitalizovaný v predchádzajúci deň.

Na Slovensku zachraňuje staré odrody jabĺk, hrušiek aj oskoruší

Nastáva nová móda starých sort, hovorí kočovná dobrovoľníčka Andrea Uherková.

Konkurzný správca Ojaly vyhlásil ponuku na predaj jej majetku

Firma bola dôležitým zamestnávateľom v okrese Detva.

Všetky správy

Nájomní vrahovia a detské porno. Darknet je pre silné povahy

Komunita na darknete funguje cez známosti a dobré referencie.

Prieskum Polis: Strana Most-Híd je na hranici zvoliteľnosti, predbehlo ju aj KDH

V parlamentných voľbách by opäť zvíťazila strana Smer.

Cígera odmietli aj Višňovský, Handzuš, Országh a Bača

To, že hráči z NHL neprišli na šampionát, berie reprezentačný tréner ako podraz.

Švédi sú novými majstrami sveta, Kanadu zdolali po nájazdoch

Kanada po triumfoch v rokoch 2015 a 2016 nezavŕšila zlatý hetrik. Švédi získali titul opäť po štyroch rokoch.

Jeho fotografia obletela svet, on dostal päsťou do tváre

Tri dni od rána do večera dvíhal telefóny a e-mailoval. Vladimírovi Čičmancovi volali a písali z takmer všetkých významných svetových médií.

Kam vyraziť