HIADEĽ/ DUBOVÁ. Desať slovenských občanov získalo nedávno najvyššie izraelské ocenenie Spravodliví medzi národmi. Za záchranu židovských spoluobčanov počas holokaustu im ho v historickej budove Národnej rady udelil štát Izrael. Ocenenia príbuzným odovzdal veľvyslanec štátu Izrael Alexander Ben-Zvi a konzulka Avital Gershon.
Medzi ocenenými boli in memoriam aj manželia Lukáč a Júlia Brnovci z Hiadla pri Banskej Bystrici.
Významnej pocty sa nedožili, ocenenie za nich prevzal ich vnuk Dominik Kútik, ktorý dnes žije v Dubovej. „Starkí by sa určite potešili, boli to veľmi dobrí ľudia. Židovské dievčatko prijali ako vlastné, hoci vedeli, že riskujú vlastné životy. Dievčatko sa volalo Malka Cohenová a bolo v rovnakom veku ako moja mamka. Ani mamička už nežije, takže na žive už ostala iba pani Malka, ktorá sa dnes volá Hollander a žije v Izraeli,“ hovorí pán Kútik.
Hoci starkí Brnovci nežijú už dlhé roky, príklad ich odvahy si rodina uchováva z generácie na generáciu. „Ako deťom nám o tom často rozprávali a pred nami sa tento príbeh neraz odvíjal ako film,“ hovorí pán Kútik, podľa ktorého jeho starí rodičia nikdy nebrali rozhodnutie pomôcť dievčatku ako hrdinstvo. „Pre nich to bola samozrejmosť,“ hovorí.
Júlia a Lukáč Brnovci
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Príbeh rodiny Cohenovcov
Matka Malky a Judit Cohenových pochádzala z Maďarska a na Slovensko sa prisťahovala po svadbe. V roku 1942, keď sa začali deportácie, rodina utiekla do Maďarska, kde bolo stále relatívne bezpečne.
Usadili sa na severe Maďarska, kde žila aj pomerne silná židovská enkláva. Aj tu však rýchlo pocit relatívnej istoty pominul. V roku 1944 zatkli dievčatám otca a deportovali ho do koncentračného tábora v Osvienčime. Matke sa podarilo s deťmi utiecť späť na Slovensko . Chytili ich však a umiestnili do pracovného tábora vo Vyhniach.
Po vypuknutí Povstania vtrhli do tábora Nemci a oslobodili ho. Po potlačení SNP však rýchlo prichádza k obnoveniu deportácií a tak sa mama s dvoma dievčatkami opäť ocitne vo veľkom nebezpečenstve. S hladnými deťmi sa presúva z jednej dediny k druhej a sú nútené žobroniť o kúsok chleba. Po tom, čo sa útoky Nemcov zintenzívnia, nemá matka inú šancu, ako ukryť sa v horách pri partizánoch. Malé dievčatká preto umiestnia u dvoch rodín. Malku si k sebe vezmú Brnovci a napriek tomu, že je ešte malá a prežije tu iba niekoľko mesiacov do oslobodenia, zostane rodine vďačná po celý život.
Po vojne sa matka po svoje dcéry vracia a stane sa malý zázrak. Po čase sa k nim pridruží aj otec, ktorý prežil Osvienčim. Rodina sa po čase vysťahuje do Izraela.
Skrývali ju, alebo vydávali za svoje dieťa
Pán Kútik hovorí, že starkí sa neraz zmienili o tom, ako im zvieralo srdce strachom, keď po domoch chodili hliadky. Malku buď schovali, alebo ju vydávali za svoje dieťa. Vždy hovorili, že vtedy bola iná doba. Ľudia boli ochotní obetovať sa napriek neľahkému životu a často smutným osudom,“ hovorí.
Najviac ho mrzí, že za socializmu sa nitky a vzťahy popretŕhali, lebo starí rodičia veľmi túžili Malku vidieť. Aj ona, keď sa konečne v roku 2013 dostala na Slovensko a do Hiadla, veľmi túžila vidieť nielen ich, ale aj ich dcérku, ktorá bola jej vrstovníčkou a s ktorou sa radi hrávali. „Mamička však zomrela tri roky predtým, takže už nemohla vidieť nikoho z nich. Vrátila sa však na miesta, ktoré pre ňu predstavovali chvíle strachu, ale i radosti a nádeje.
Dominik Kútik hovorí, že nebyť aktivít starostu Hiadľa Ondreja Snopka, možno by táto časť obecnej histórie dodnes nebola dostatočne známa.
Vďaka pomoci domácich obyvateľov sa podarilo zachrániť niekoľko desiatok židovských obyvateľov, ktorí našli úkryt v jaskynných priestoroch skaly uprostred lesov. Domáci bralo dodnes nazývajú Židovská skala.
Ich predkovia riskovali vlastné životy, keď sem tajne vynášali potraviny a šatstvo. Cez ich príbehy si chce obec uchovať cenné tradície a propagovať vlastnú históriu aj navonok. Obnoviť chce dať aj pamätníky, ktoré sú svedectvom vojnových čias.
Mená manželov budú aj v Záhrade spravodlivých
Titul Spravodliví medzi národmi udeľuje Izrael každoročne. Je to vyjadrenie úcty a obdivu nad veľkými činmi obyčajných ľudí, ktorí riskovali vlastný život, aby zachránili prenasledovaných židovských spoluobčanov. Je prejavom vďaky židovského národa ľuďom nežidovského pôvodu za záchranu Židov.
Komisia pre rozpoznávanie spravodlivých bola založená v roku 1963 pri pamätníku Jad Vašem .
Väčšina ocenených zo Slovenska získala tento titul po roku 1990, keď boli znovu obnovené diplomatické styky medzi Česko-Slovenskom a Izraelom. Ocenení získavajú pamätnú medailu a diplom Jad Vašem, ich meno je vytesané do Múru cti v Záhrade spravodlivých v Jad Vašem.
V súčasnosti je v zozname spravodlivých už 549 slovenských občanov.