Banská Bystrica Horehronie

Peter Berčík: Človek je sám o sebe umelecký výtvor

Dohneda opálený šľachovitý chlapík s fotoaparátom v ruke a priamymi slovami na jazyku. To nemôže byť nik iný, ako fotograf, folklorista a fenomén Peter Berčík.

Peter Bečík prevzal nedávno významné ocenenie z rúk primátora(Zdroj: ŠTEFAN VOZÁR)

Fotografia je niečo, čo vás chytilo a drží takmer celé polstoročie. Prečo? Čím je pre vás výnimočná?

- Už len vynález fotografie v 19. storočí bola zázračná, prevratná a výnimočná vec, ktorú ovládalo iba pár ľudí. Urobiť hocijakú fotografiu, aj rozmazanú, bolo umenie. Ja som sa s ňou stretol dosť nepriamo. Ako desaťročný chlapec som videl strýka, ako robí kópie cez takú drevenú škatuľu a dodnes neviem pochopiť, ako sa tým vôbec dala urobiť fotografia. Možno tam bolo to prvé učarovanie, ale muselo to byť aj niekde hlbšie, kde sa to potom našlo. To prostredie, tá chémia, to červené svetielko okolo toho, všetko bolo pre mňa magické.

Spomínate si na svoj prvý fotoaparát?

- Bol to Flexaret od Viktora Štensa, v tom čase riaditeľa Horehronského múzea v Brezne, ktorý mi ako 14-ročnému chlapcovi vysvetlil princíp fotografovania, dôležitosť svetla a jeho správne vyhodnotenie. Prvé fotky som urobil na prvom svätom prijímaní svojich sesterníc a dodnes tie snímky existujú.

Táto skúsenosť vás zasiahla natoľko, že ste po skončení základnej školy pokračovali na Strednom odbornom učilišti fotografickom v Poprade a neskôr pracovali v Mostárni Brezno ako profesionálny fotograf. Bolo to pre vás šťastné obdobie?

- V Mostárni bolo dobre. Pracoval som na propagačnom oddelení, kde som stretol jedného výnimočného človeka - Štefana Vozára, s ktorým sme aj po rokoch ostali dobrí kamaráti. Pamätám si, ako sme si hádzali korunu, kto pôjde na tie šialené stranícke schôdze, lebo už ráno o ôsmej museli byť súdruhovia veľkoplošne vystavení. Robili sme tiež dvojtýždenník Mostár a dokumentovali sme prácu zamestnancov, vďaka čomu mám zmapovanú celú republiku. Ale vyvážilo sa to tvorivou činnosťou - fotili sme napríklad Divadelný súbor Jána Chalupku, ktorý tento rok oslavuje deväťdesiatku, ale aj folklórny súbor Mostár, ktorý má už 55.

Vo vašej voľnej tvorbe dominuje predovšetkým človek – jeho práca, zábava, ale aj mozole a vrásky. Prečo vás fascinuje práve on?

- Človek človeka musí fascinovať. Človek je sám o sebe umelecký výtvor, k tomu netreba nič dodávať. Najkrajšie sú malé deti a starí ľudia, pretože oni sa nevedia pretvarovať, navyše z tváre starcov sa dá vyčítať naozaj veľa. Je tam celý život. Raz sa ma jeden chlapík spýtal, kedy už konečne prestanem fotiť tú slovenskú biedu. Ja neviem, či je to bieda, ale raz aj on bude vyzerať takto a možno už teraz je na tom horšie, ako ten človek na fotke, ktorý má o šesťdesiat rokov viac. Na fotografiách má totiž živé oči, ktoré prezrádzajú, že je ešte stále schopný, produktívny a má prečo ráno vstávať z postele.

Vy ste známy svojou náklonnosťou k ľudovým tradíciám, umeniu, hudbe a tancu. Dlhé roky pôsobíte ako sólista folklórneho súboru Mostár, organizujete dnes už kultové podujatie Podstavekova heligónka. Čo vás k tomu viedlo?

- My sme to mali od malička doma, u nás vie každý spievať a každý druhý vie hrať na nejakom hudobnom nástroji. Na myšlienku zorganizovať takéto podujatie prišiel môj brat Paľo. Ten voľakedy pracoval s Milanom Podstavekom, ktorý tragicky zahynul a tak sme sa rozhodli urobiť niečo na jeho pamiatku. Už nultý ročník, ktorý sme zorganizovali v garáži, sa ľuďom páčil. Potom sme to presťahovali do kultúrneho domu a odvtedy býva sála vypredaná do posledného miesta.

Ako ste to dosiahli?

- Na plagátoch nikdy nefigurovali žiadne mená, žiadne ťaháky, program je proste prekvapenie. Ale ľudia prídu, lebo vedia, že idú na niečo dobré.

Vaše fotografie sú neodmysliteľnou súčasťou folklórnych festivalov na celom Slovensku. V týchto kruhoch je meno Peter Berčík priam pojem. Ktorú z nespočetného množstva výstav považujete za tú naj?

- Nie som ten typ človeka, ktorý si robí čiarky, ale tých výstav bolo naozaj veľa. Viem, že jedna prešla devätnástimi ruskými mestami, alebo to, že najďalej sa moja fotka dostala na brazílsky konzulát, ale podstatné je, že sa ľuďom páčia, lebo pre nich to bolo robené. Štefan Kocák, veľký folklorista z východného Slovenska, mi raz povedal, že do svojich fotiek dávam dušu a keď mu je na prd, tak sa na ne jednoducho pozrie a hneď má lepšiu náladu.

Čo pre vás znamená takáto spätná väzba?

- Je to dobré počuť, lebo viem, že to povedal človek, ktorý tomuto rozumie a nebude si vymýšľať. Samozrejme bola aj kritika, aj uznania, aj ocenenia, ale dôležité je, že vďaka fotografii som získal množstvo priateľov a to aj takých, na ktorých som ako chlapec pozeral so zbožnou úctou. Za všetkých spomeniem profesora Nosáľa, Kubánku či Milana Križa. Toto sú veci, ktoré človeka ťahajú dopredu, toto je moja odmena za dlhoročnú prácu.

Tohto roku ste získali aj Cenu mesta za propagáciu a reprezentáciu Brezna doma a v zahraničí. Aj to je pre vás istá forma zadosťučinenia?

- Získať Cenu mesta, to sa nestáva každý deň, o to je toto ocenenie vzácnejšie a dôležitejšie a človeka takpovediac naštartuje dopredu. Ja som peniaze za výstavy nikdy nedostával, ale ľuďom sa to vysvetliť nedá, preto sa chcem vrchným tohto mesta veľmi pekne poďakovať, že si mňa a moju prácu všimli. Bolo tiež celkom zaujímavé sledovať, ako medzi spoluocenenými sedí udavač vedľa prenasledovaného, ale dnes je asi taká doba a prináša aj takéto veci. Jednoducho idem tvorbou ďalej, momentálne pripravujem niekoľko výstav v Hrušove, Liptovskej Tepličke a prišla mi ponuka aj z Vlkolínca, kde oslavujú 20. výročie zápisu do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, takže som do seba dostal vysokooktánové palivo. Je to pre mňa pocta, preto pokiaľ budem vnútorne vidieť, tak s fotografiou neprestanem. Týmto sa chcem veľmi poďakovať aj svojej rodine, že to so mnou vydržala, kým ja som bol stovky hodín preč s fotoaparátom.

Pred pár dňami ste na svojej výstave v Horehronskom múzeu krstili svoju novú monografiu s názvom Obrazy srdca, ktorá je tiež výsledkom tých stoviek hodín strávených vonku. Ide o retrospektívny prierez všetkým, čo je vášmu srdcu blízke. Mal to byť darček k vašim blížiacim sa šesťdesiatinám, alebo vás k tomu viedli iné okolnosti?

- Nie. Ja si darčeky ani nijaké záväzky nedávam, skôr ma k tomu dokopali moji kamaráti, ktorí poznajú moju tvorbu a tvrdili, že tak, ako fotím ja, už nik na Slovensku nefotí. Tak som sa dal nahovoriť a je z toho táto knižka. Básničkami ju doplnil kamarát Jožo Medveď, grafiku robila Ľubica Škrinárová, s ktorou sme spoločne s Janom Weissom robili aj ostrý výber fotografií. Mnohé sa do monografie ani nedostali, pretože už nebol priestor a aj samotné vydávanie sprevádzali mnohé problémy, ale keď si ju nedávno vo Východnej dva razy dôkladne prelistoval Marek Ťapák a potom mi povedal, že to nie je kniha, ale umelecké dielo, bol som rád, že vyšla.

Ďalšie články z rubriky Kultúra


  1. V Europe si vyhliadli voňavky a odišli bez platenia. Polícia zverejnila video Video 849
  2. Opitý operný spevák hádzal v bystrickom podniku po ľuďoch poháre aj stoličky 703
  3. Banská Bystrica sa dnes otvorene postavila proti extrémizmu rovno pred Kotlebovým sídlom Foto 295
  4. Bystričanov čaká poriadny streetballový zážitok 117
  5. Na novej autobusovej zastávke ožilo aj runové písmo z kultového vrchu Foto 113
  6. Letná sezóna na amfiteátri sa začne na Deň detí 70
  7. Od 11. júna sa mení cestovný poriadok na železniciach, novinka prichádza aj do nášho regiónu 62
  8. Vodiči, pozor - v súvislosti s prácami na obchvate mesta Brezno využívajte obchádzkovú trasu 61
  9. Denne sa aktívne hýbe len 13 percent Slovákov. Ako ste na tom vy? 60
  10. Tatran všetkých prekvapil. Volebjalistky sa zmestili do najlepšej štvorky na Slovensku 54

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Opitý operný spevák hádzal v bystrickom podniku po ľuďoch poháre aj stoličky

Spáchal zločin opilstva , súd mu vymeral trest odňatia slobody desať mesiacov podmienečne.

Banská Bystrica sa dnes otvorene postavila proti extrémizmu rovno pred Kotlebovým sídlom

Netolerujte zlo. Na to, aby zvíťazilo zlo, stačí málo. Stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič – adresoval zaplnenému Námestiu SNP v Banskej Bystrici prezident Andrej Kiska.

Bystričanov čaká poriadny streetballový zážitok

Pouličné umenie sa naplno ukáže v Sásovej.

Na novej autobusovej zastávke ožilo aj runové písmo z kultového vrchu

Namiesto nevzhľadnej autobusovej zastávky z plechu vyrástla v Malachove nová zastávka v tradičnom historickom štýle. Konečnú podobu jej dali samotní obyvatelia obce.

Blízke regióny

Mesto nečakane pripravuje nové letné kúpalisko

Neresnica otvorená o rok už zrejme nebude.

V lučeneckej pekárni horelo

Z pásu sa požiar rozšíril aj na strechu.

Medvedica Ingrid opäť zišla k ľuďom, jej fotografovaním ľudia riskujú

Medvedica známa zo Starého Smokovca stratila plachosť a namiesto pokoja v Tichej doline si opäť vybrala blízkosť ľudí. Fotografujú sa s ňou a dvoma mladými pri Pribyline.

V sobotu bude pri Detve uzavretá R2

Vodiči budú musieť využiť starú cestu.

Všetky správy

Lipšicova advokátka: S takým postupom prokuratúry som sa ešte nestretla

Exposlanec zrazil 72-ročného chodca v septembri. Hrozí mu za to trest na dva až päť rokov väzenia.

Bankár: Bezúročné pôžičky nie sú charita. Slúžia na prilákanie

Martin Techman tvrdí, že polovica hypoték už čoskoro zdražie.

V stane pod vrcholom Everestu našli štyri mŕtve telá

Telá našli záchranári, ktorí sa vydali pre telo slovenského horolezca Vladimíra Štrbu.

Cíger neprišiel diskutovať s Lintnerom, Kohútovi povie, aby odstúpil

Reprezentačný tréner má v stredu absolvovať diskusiu s prezidentom SZĽH Martinom Kohútom.

Kohút si priznal chybu, Cígerovi sa ospravedlnil. Ten to neprijal

Tréner hokejovej reprezentácie a šéf zväzu diskutovali spolu v mimoriadnej relácii TV Markíza.

Kam vyraziť