Čoskoro uplynie 90 rokov od položenia základného kameňa Národného domu

Významný architekt, rodák zo Slovenskej Ľupče Emil Belluš navrhol stavbu, ktorá sa považuje za jednu z dominantných pamiatok centra mesta. O Národnom dome, ale aj o Emilovi Bellušovi sme sa porozprávali s jeho posledným žiakom, architektom JOZEFOM FRTÚSOM.

Národný dom zostal dominantou Národnej ulice dodnes.Národný dom zostal dominantou Národnej ulice dodnes. (Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)

16. júna uplynie 90 rokov od položenia základného kameňa Národného domu v Banskej Bystrici. Pozoruhodnej stavby, ktorá dodnes patrí ku klenotom mesta a je dielom popredného architekta Emila Belluša, Patrili ste k jeho posledným žiakom na vysokej škole. Ako ste ho vnímali nielen ako architekta, ale tiež ako človeka?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Áno, na vysokej škole som promoval v roku 1970 a teda som pána profesora ešte zažil počas mojich štúdií. Pre mňa je osobnou spomienkou a vzácnosťou fakt, že ma na Fakultu architektúry SVŠT prijímal ako člen prijímacej komisie a aj som skončil spolu s ním pôsobenie na škole.

SkryťVypnúť reklamu

Žiaľ, on nedobrovoľne vplyvom politickej „socialistickej normalizácie“ v roku 1970. Vtedy spolu s ním museli našu školu opustiť jej najvýznamnejší profesori-pedagógovia. Patrím teda do ročníka jeho posledných žiakov.

Ako vnímali túto významnú osobnosť jeho súčasníci?

- Pán profesor Belluš bol významnou a uznávanou osobnosťou a autoritou nielen na našej škole, ale aj v celospoločenskom kultúrnom živote. Odviedol obrovský kus práce pedagogickej, publikačnej, organizačnej a tvorivej.

Výrazne sa pričinil o vznik Fakulty architektúry, kde pôsobil ako profesor 30 rokov. Bol nositeľom najvyšších ocenení – okrem iných titulu národný umelec a ako jediný architekt aj titulu akademik.Po ňom je pomenovaná národná cena Spolku architektov za celoživotné dielo súčasných architektov. Jeho kolonádový most v Piešťanoch bol zaradený medzi zaujímavejšie stavby sveta! Bellušove diela sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Nám prednášal typológiu občianskych stavieb.

SkryťVypnúť reklamu

Priblížte nám vzťah architekta Belluša k mestu Banská Bystrica .

- Emil Belluš mal k Banskej Bystrici naozaj blízky vzťah napriek tomu, že tu prežil iba 16 rokov svojho života. Rodina sa presťahovala zo Slovenskej Ľupče do Banskej Bystrice, keď mal tri roky. Bývali v dome č.10 v Dolnej ulici.

Mladý Emil Belluš v našom meste okrem základnej školy absolvoval štúdium na miestnom gymnáziu.Vo vysokoškolských štúdiách pokračoval na technickej univerzite v Budapešti. Tu jeden rok študoval architektúru, avšak po vzniku Československej republiky (1918) prestúpil na ČVUT do Prahy, kde štúdiá dokončil.

Na krátky čas sa vrátil aj do Banskej Bystrice, kde však zrejme nenašiel dostatočný priestor na uspokojenie jeho tvorivých ambícií. Ateliér si zriadil v Bratislave. To však neznamená, že na Banskú Bystricu zanevrel. Skôr naopak.

SkryťVypnúť reklamu

Jeho rodinní príslušníci odpočívajú na tunajšom evanjelickom cintoríne.....

- Bellušovi rodičia sú pochovaní na evanjelickom cintoríne v hrobe, ktorý im on navrhol. Spolu s nimi je tam pochovaná aj jeho sestra Elena, akademická maliarka. Snáď všetci poznáme jej veľmi pôsobivé dielo otočných kovových segmentov pri katafalku v obradnej sieni krematória v Banskej Bystrici.

S našim mestom zostal Emil Belluš v tvorivom kontakte. Ktoré diela vytvoril pre Banskú Bystricu?

- Bolo ich viac, nie všetky jeho projekty boli realizované. Dokonca vypracoval aj regulačný plán mesta (1940). Ešte ako vysokoškolák vyprojektoval oblúkový most cez Hron na konci Národnej ulice (1924), ktorý si starší občania pamätajú.

Ten však ustupujúci partizáni počas vojny vyhodili do vzduchu. Jeho pôvodný vzhľad zostal iba na starých fotografiách. Z nerealizovaných projektov spomeniem súťažné návrhy budovy Národnej banky v Národnej ulici či banky Slávia, na mieste terajšej pošty.

Okrem toho vyprojektoval zopár rodinných domov a nerealizovanú budovu psychiatrického pavilónu Krajskej nemocnice.Isto najznámejšie jeho realizované diela v našom meste sú budova terajšej Slovenskej sporiteľne (1936) na Námestí Š. Moysesa a hlavne Národný dom .

Čo bolo impulzom k tomu, aby v Banskej Bystrici vznikla takáto výrazná stavba akou nesporne Národný dom je?

Myšlienka postaviť nový kultúrnospoločenský stánok v meste vznikla po požiari v roku 1908, ktorý zničil mestské divadlo vo dvore radnice na námestí. Banská Bystrica tak stratila jediný a obľúbený priestor s týmto zameraním.

Bolo potrebné vybudovať nové kultúrne zariadenie, ktoré mesto veľmi postrádalo. Mestskí páni intenzívne zvažovali polohu i funkcie, ktoré by mala takáto nová budova obsahovať. Bola to“srdcovka“ aj známeho mešťanostu Júliusa Csesznáka, ktorý neúnavne organizoval prípravu jej výstavby. A nemala to byť hocijaká stavba. Eufória po vzniku samostatnej republiky aj s ohľadom na polohu Banskej Bystrice v srdci Slovenska dávala tejto stavby tie najvyššie ambície. Mala to byť monumentálna budova zastupujúca „vec národnej kultúry slovenskej“.

Nebolo to jednoduché rozhodovanie.

To isto nie. Je to na dlhé rozprávanie, preto sa to pokúsim skrátiť. Banská Bystrica bola v tom čase pomerne malé mesto. Občania chceli mať takú významnú budovu na námestí. Najprv pre účel jej výstavby mesto kúpilo na námestí dva domy. Krátko nato prišla 1.svetová vojna a s ňou iné starosti, ako stavať divadlo.

Nastala však šťastná zhoda okolností....

- V tom čase Lesné riaditeľstvo začalo búrať svoju budovu (Kammerhoff) na námestí a nahradilo ju novostavbou (1918) v prevedení, ako ju dnes poznáme (budova Lesov SR). Vytvorenie podjazdu v prízemí otvorilo nové možnosti využitia vzácneho územia, ktoré dovtedy slúžilo pre záhrady a hospodárske objekty domov námestia. Tento, podľa mňa historický počin, bol počiatkom vzniku najnovšej exkluzívnej ulice v historickom jadre mesta- terajšej Národnej ulice.

Lobovaním u ministra pôdohospodárstva mesto výhodne získalo od Lesného riaditeľstva pozemok záhrady vo dvore úradu a prikúpilo aj pozemky od súkromníkov až po Hron. Našli sa aj bohatí investori, ktorí v tejto novej ulici súbežne pripravovali zhmotniť svoje investície.

Boli to bankové inštitúcie, ktoré v tejto lukratívnej polohe začali stavať svoje bankové domy ( Živnostenská banka, Národná banka) spolu aj s luxusnými bytmi pre svojich zamestnancov. Na stavbu budovy YMCA bol použitý zahraničný kapitál.Už vtedy bolo rozhodnuté aj o vytvorení parku z oboch strán budovy Národného domu, ktorý túto ulicu spríjemňuje. Neskôr takto vzniklo povestné bystrické korzo až po Urpín.

Priblížte nám prípravnú fázu stavby Národného domu....

- Príprava výstavby Národného domu s redutou išla svojou cestou. Keď sa konečne mestskí páni dohodli na stavebnom programe, teda obsahu tohto objektu, bolo vypísaných niekoľko architektonických súťaží. Zúčastňoval sa ich aj Emil Belluš a dosahoval popredné umiestnenia. Posledná vyzvaná súťaž bola vypísaná v roku 1926. Vyhral ju Emil Belluš ako mladý architekt iba tri roky roky po skončení svojich štúdií...

Bola to od neho zrejme veľká odvaha...

- To s vami súhlasím.Veď dobre viem, čo obnáša práca na takomto zložitom a náročnom projekte pre architekta i jeho spolupracovníkov. V jeho prípade bez väčších praktických skúseností. A bez dnešných počítačov...

Aj to dokazuje Bellušov talent a opodstatnené ambície. Samozrejme, ako sa dá dočítať v archívnych záznamoch, boli problémy s termínmi, chybami projektu, zmenami počas výstavby... I súdy boli. Nakoniec sa spory priateľsky urovnali.

Národný dom nie je zaujímavý iba ako stavba – je to nepochybne jeden z kľúčových objektov Národnej ulice. Ako ho vidíte v kontexte ostatných stavieb Národnej ulice?

- Pri pohľade na architektúru tejto stavby si musíme uvedomiť historický kontext s dobou v ktorej vznikla. V našom prípade je to veľmi jednoduché a priam učebnicové- stačí pozrieť sa na dve výrazné budovy v jej priamom okolí.

Boli postavené v takmer rovnakom čase a aké sú odlišné. Národná banka pripomína klasickú taliansku palácovú architektúru, YMCA s jej eklektickou architektúrou napodobňuje a preberá rôzne historické slohy hmotovým členením a plastickým zdobením jej fasád. Belluš vytvoril budovu s inými – novými kompozičnými i tvaroslovnými princípmi.

V čom je podľa vás táto stavba výnimočná z pohľadu súčasníkov – tak po historickej, ako aj architektonickej stránke?

- Odpoveď na túto otázku je zrejmá z horeuvedeného porovnania architektonických princípov, aplikovaných na troch konkrétnych stavbách, ktoré sa stretli v jednom priestore a v takmer rovnakom čase.

Doslova na jednej križovatke ciest. Bellušova stavba, zrejme aj pod vplyvom jeho pražských štúdií prejavuje znaky nastupujúceho modernizmu, ktorý ornament zavrhol. Kladie dôraz na kompozíciu a vrstvenie hmôt, proporcie otvorov, fasády sú ploché. V stvárnení a pojednaní fasád je vyjadrená aj vnútorná funkcia priestorov.

Aký materiál stavbe dominuje?

- Bellušovým obľúbeným až imidžovým fasádnym materiálom je travertín. Na budove Národného domu to nemohlo byť ináč. Dominantné prevýšené prízemie s kaviarňou i piliermi akcentovaný predsadený spoločný vstup do opery i kaviarne sú obložené travertínom. Budove to dodáva istú vážnosť i eleganciu... V tom čase sme travertínové lomy mali doma – ťažili ho na Spiši.

Rovnaký princíp Belluš uplatnil aj na jeho druhej banskobystrickej stavbe Slovenskej sporiteľni, kde štruktúrovaný kamenný obklad prechádza do výtvarného diela – travertínového reliéfu od maliara Martina Benku. Snáď najväčšiu „travertínovú virtuozitu“ dosiahol na budovách Národnej banky (terajšieho Najvyššieho súdu), hoteli Devín, či hlavnej radnici v Bratislave.

Národný dom spája operu, reštauráciu aj hotelovú časť. V čom je takéto spojenie výnimočné?

- Myšlienka alebo zámer postaviť takúto polyfunkčnú budovu sa aj dnes vo svete “nosí“. Veď jednotlivé funkcie hlavne pri veľkých spoločenských podujatiach sa veľmi príjemne dopĺňajú. Stavebný program budovy banskobystrického Národného domu sa veľmi ťažko rodil.

Vysoké ciele, ktoré do pripravovanej budovy mestskí páni vkladali sa viackrát ukázali ako nereálne z hľadiska obmedzenej rozlohy pozemku i financií. Pre architektov to bola ťažká téma, keď museli v projekte skĺbiť náročné estetické, prevádzkové, bezpečnostné,finančné, technické a všetky ostatné kritériá.

Aj v histórii Národného dodochádzalo k častým prestavbám a úpravám podľa požiadaviek aktuálneho užívateľa. Do akej miery tieto zásahy ovplyvnili pôvodnú stavbu?

- Prvé zásahy do stavby boli prevádzané už počas jej výstavby alebo krátko po nej. Okrem iných bol vybúraný otvor v podlahe hlavnej sály, ktorým bolo možné presúvať stoličky z hľadiska do suterénu.Takto mohla byť sála využitá aj na tancovačky. Pôvodne mala kapacitu spolu s balkónom a galériou až 900 divákov, z toho 200 stojacich.

Pri dnešných normách je to podstatne menej.Počas užívania boli tlaky na zmeny stavby aj od prenajímateľov reštauračnej časti a zrušená bola aj kolkáreň v podzemí. Veľká prestavba sa udiala v roku 1935. Na vypracovanie projektov zorganizovali vyzvanú súťaž štyria architektov, medzi nimi aj Belluša, ale on súťaž neoboslal. Ďalšia prestavba, bez vedomia a súhlasu autora, bola urobená v 50-tych rokoch hlavne v zázemí divadla ( povrazisko,skúšobne,strecha) a v interiéroch kaviarne.)

Ktoré časti stavby sa považujú za najzachovanejšie?

- Relatívne najzachovanejší zostal strop hlavnej sály opery s pôvodnými kubistickými svietidlami a maliarska výzdoba českého maliara Františka Kyselu. Zachovala sa aj väčšina veľkorozmerových obrazov Júliusa Flaché, banskobystrického maliara s vedutami mesta a alegorickými výjavmi v kaviarni, foyeri a iných interiéroch.

Pokiaľ viem, Belluš bol týmito prestavbami dosť znechutený... Najnovšia prestavba po roku 2008 sa dotkla hlavne zázemia javiska s povraziskom, skúšobní, prevádzkových priestorov a podkrovia, čím sa podstatne zlepšil užívateľský štandard opernej scény. Som rád, že do foyeru opery bola v tom čase inštalovaná busta tvorcu Národného domu architekta Emila Belluša. Je to posledná a trvalá pocta tomuto výnimočnému človeku.

Najčítanejšie na My Bystrica

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy
  2. Na zdraví záleží
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 163
  2. Každý piaty zomrie 8 940
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 777
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 7 603
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 801
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 509
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 835
  1. Peter Kysela: Kam zmizli MODRÍ?
  2. Juraj Paškuliak: Zmysluplný život
  3. Marcel Rebro: Paradoxom demokracie je, keď môžeš slobodne snívať o diktatúre
  4. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť ôsma „Oslík potras sa!“ tretie pokračovanie.
  5. Milan Srnka: Prezidentské voľby: Pellegrini môže dopadnúť ako Fico
  6. Tupou Ceruzou: RTVS
  7. Richard Sulík: Pár slov ku koncesionárskym poplatkom tak, aby pochopila aj pani Čengel Solčanská
  8. Pavel Macko: Kandidát Pellegrini zaujal tvrdý protislovenský postoj
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 214
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 913
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 716
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 665
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 774
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 159
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 295
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 8 663
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Hokejisti Banskej Bystrice - ilustračné foto

Spišská Nová Ves vedie v sérii 1:0.


TASR
Evonik Fermas v Slovenskej Ľupči.

Evonik Fermas vidí využitie nového produktu v textilnom a chemickom priemysle.


Lemmy Kilmister a jeho Motörhead bol skutočnou legendou rock&rollu s obrovským zástupom fanúšikov. Po jeho smrti vznikla veľká diera, ktorá našťastie bola rýchlo zaplnená.


Ilustračná fotografia.

V bezplatnej právnej poradni advokáti odpovedajú na čitateľské otázky.


  1. Peter Kysela: Kam zmizli MODRÍ?
  2. Juraj Paškuliak: Zmysluplný život
  3. Marcel Rebro: Paradoxom demokracie je, keď môžeš slobodne snívať o diktatúre
  4. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť ôsma „Oslík potras sa!“ tretie pokračovanie.
  5. Milan Srnka: Prezidentské voľby: Pellegrini môže dopadnúť ako Fico
  6. Tupou Ceruzou: RTVS
  7. Richard Sulík: Pár slov ku koncesionárskym poplatkom tak, aby pochopila aj pani Čengel Solčanská
  8. Pavel Macko: Kandidát Pellegrini zaujal tvrdý protislovenský postoj
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 214
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 913
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 716
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 665
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 774
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 159
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 295
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 8 663
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu