Banská Bystrica Horehronie

Horehronie sa skanzenu ľudovej architektúry nikdy nedočkalo. Hoci ten bol doslova na spadnutie ( + FOTO)

Skanzen plánovali vybudovať ešte v rokoch socializmu pri Slovenskej Ľupči. Boli už dokonca vytipované horehronské drevenice, ktoré by sem bolo možné premiestniť.

Heľpa - rok 1969. Z pôvodnej zástavby a drevených domov zostal do dnešných dní iba zlomok. Niektoré zo stavieb chceli zachrániť a premiestniť do Slovenskej Ľupče. (Zdroj: Horehronský etnografický kaleidoskop)

SLOVENSKÁ ĽUPČA. Podobne ako Kysuce, Orava, či Liptov, mala mať svoje múzeum ľudovej architektúry aj ďalšia rázovitá slovenská oblasť – Horehronie. Zriadenie múzea horehronskej dediny bolo v druhej polovici 20. storočia veľkým snom pracovníkov vtedajšieho Krajského ústavu štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici, predovšetkým jeho vedúceho, nedávno zosnulého architekta Stanislava Dúbravca.

Projekt bol v tom čase doslova na spadnutie – skanzen sa mal nachádzať blízko Slovenskej Ľupče, ktorá je považovaná za vstupnú bránu na Horehronie. Vytipované mali odborníci dokonca aj drevené stavby z Heľpy a okolitých obcí, ktoré postupne vytláčala moderná výstavba a ktoré by bolo možné do Slovenskej Ľupče preniesť. „Bohužiaľ, myšlienka vtedy narazila na problém s vlastníctvom pozemkov. Mnohé zo stavieb, ktoré sa mali stať súčasťou skanzenu dnes už ani nestoja,“ hovorí bývalý pracovník ústavu a ochranár Július Burkovský. Dodnes považuje za škodu, že sa nepodarilo zámer zrealizovať. „Horehronie s pozoruhodnou architektúrou a ľudovým umením by si určite takýto skanzen zaslúžilo. Dnes by mohol byť rovnako navštevovaný ako Vychylovka, Zuberec, či Pribylina.

Na vzniku všetkých troch spomenutých múzeí sa totiž podieľal práve architekt Stanislav Dúbravec. Záchrana ľudovej architektúry metódou premiestňovania bola aj témou jeho vedeckej práce, ktorú obhájil v roku 1973.

„Bol autorom urbanisticko-architektonického riešenia výstavby Múzea liptovskej dediny v Pribyline, Múzea oravskej dediny v Zuberci a dosiaľ nerealizovaného Múzea novohradskej dediny v Haliči. Autorsky sa tiež podieľal na architektonicko-etnografickej dokumentácii pri záchrane a premiestnení pamiatok v Múzeu slovenskej dediny v Martine a v Banskom múzeu v Banskej Štiavnici. Ústav pod jeho vedením metodicky usmerňoval výstavbu Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke a pripravoval aj vytvorenie Múzea horehronskej dediny v Slovenskej Ľupči k čomu však nedošlo,“ hovorí Július Burkovský.

Horehronie tak dnes má iba lesnícky skanzen pri Čiernom Balogu, ten je ale orientovaný na lesníctvo.

Aj súčasný starosta Slovenskej Ľupče Miroslav Macák považuje za veľkú škodu, že sa v tom čase nepodarilo projekt dotiahnuť do úspešného konca. „Dnes by sme mali okrem hradu a archeologickej lokality Kláštorisko ďalšie miesto, ktoré by určite vyhľadávalo množstvo turistov,“ hovorí.

Považuje však skoro za nemožné, že by sa takúto myšlienku podarilo zrealizovať v súčasnosti. „Ak sa to nepodarilo v čase, kedy vznikala väčšina slovenských skanzenov, dnes by to už bolo prakticky nemožné ako po finančnej, tak aj realizačnej stránke,“ dodal.

O tom, že horehronská architektúra a ľudové umenie by si určite zaslúžili ochranu a prezentáciu formou skanzenu, svedčia aj tieto archívne fotodokumenty zo stránky Horehronský etnografický kaleidoskop. Väčšina pôvodných stavieb a ulíc s drevenými domami dnes už neexistuje:

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

V Brezne zbúrajú prvý dom v lokalite s neprispôsobivými obyvateľmi

Mesto Brezno už v minulom roku avizovalo zintenzívnenie boja proti čiernym stavbám a tiež nájomcom, ktorí prebývajú v mestských priestoroch, no samospráve za to neplatia.

Aktuálne: Na Zvolenskej ceste zasahujú záchranári, zrazili sa tam autá

Na mieste sú hasiči aj zdravotnícki záchranári.

Sudca dnes rozhodol o väzbe pre muža, ktorý zasadil svojej priateľke 59 bodnorezných rán

Miroslav už v minulosti vraždil, podmienečne bol prepustený vlani.

Autá cez Uľanku pribrzdia

Cez Uľanku budeme už čoskoro jazdiť zníženou rýchlosťou. Opatrenie si vyžiadala neúnosná situácia, ktorá tu nastala po uzatvorení horského priechodu Kremnické Bane.

V Banskej Bystrici dobodal priateľ mladú ženu, zraneniam podľahla na mieste

Útočník jej zasadil 59 bodno - rezných rán, vraždu sám ohlásil na polícii.

Blízke regióny

Kotlebov galavečer na Gemeri nechcú, biskup zrušil omšu

Šimko: Keď môžu sedieť v parlamente, môžu aj v našom kultúrnom dome.

Mladá vodička sa pri nehode vážne zranila

Záchranka ženu previezla do banskobystrickej nemocnice.

Zo zariadenie sociálnych služieb budú byty

Ponuka bývania v Liptovskom Mikuláši sa môže rozšíriť o nové mestské nájomné byty.

Z 36 obcí v okrese Krupina nemajú ľudia v žiadnej dobrý zdravotný stav (+ mapa)

Hoci Krupina patrí medzi najmenej znečistené okresy, zdravie obyvateľov je tam nepriaznivé.

Zvolenčan sa pokúsil zavraždiť svoju manželku

Obvinenému hrozí dvadsaťpäť rokov až doživotie.

Všetky správy

Majú pírsing a tetovanie. Ak dostanú žltačku C, majú sa liečiť za vlastné

Nepreplácaním liečby hepatitídy C pre niektorých pacientov chce Všeobecná zdravotná poisťovňa ušetriť peniaze. Je v strate 200 miliónov.

Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát

Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.

Zamestnanci pracujúci v Googli na roboaute: odišli sme, lebo nám platili príliš veľa

Ľudia z projektu Waymo si nechali vyplatiť obrovské prémie a prešli ku konkurencii.

Boháči robili detinské chyby, ale možno to bol najúžasnejší zápas sezóny

Súboj osemfinále futbalovej Ligy majstrov Manchester City proti Monaku mal senzačný náboj a rýchle tempo. Domáci vyhrali 5:3.

Namiesto mäsiara čínske fejky. Turisti ničia život v Benátkach

Barcelona obmedzila počet lôžok, Benátky chcú zase kontrolovať počet turistov. Tí totiž mestá príliš rýchlo ničia.

Kam vyraziť