BREZNO. Karol Kuzmány patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti všeobecných i cirkevných dejín 19. storočia. O tomto evanjelickom kňazovi, spisovateľovi a podpredsedovi Matice slovenskej vyberáme pár zaujímavých údajov, aj keď by sme o ňom vedeli napísať na celé strany novín.
Evanjelický kostol postavili takmer pred 230 rokmi za pôsobenia Jána Kuzmányho
Karol Kuzmány sa narodil v Brezne 16. novembra 1806, evanjelickému farárovi Jánovi Kuzmánymu, ako posledné z desiatich detí. Otec Ján Kuzmány po vydaní tolerančného patentu z roku 1781 Jozefom II. zaručujúceho rovnoprávnosť aj pre nekatolíkov ako prvý prijal pozvanie za farára do Brezna, dovtedy pôsobil ako konrektor na banskoštiavnickom gymnáziu.
V tom čase breznianski evanjelici rozbehli rozsiahli peňažnú zbierku, do ktorej sa zapojilo 319 rodín, a za dva a pol roka v roku 1787 postavili chrám. Ján Kuzmány pôsobil na evanjelickej fare celých 40 rokov.
Život Karola Kuzmányho bol obohatený o štúdiá
Karol Kuzmány do školy chodil najprv v Brezne, pričom ho otec vyučoval gréčtine. Navštevoval gymnázium v Dobšinej, kde sa podučil nemčine, 2 roky strávil v Gemeri, kde sa učil maďarčine. Po skončení štúdia na chýrnom ev. lýceu v Bratislave sa pripravoval na štúdium do Jeny, v čom ho podporoval aj Ján Kollár, za ktorým Kuzmány odcestoval do Pešti.
Počas štúdia v Jene navštevoval básnika Goetheho, v Berlíne sa stretol s filozofom Heglom. Pôsobil na Kežmarskom lýceu, bol kaplánom v B. Bystrici, farárom vo Zvolene, v revolučných rokoch bol dokonca predsedom Zvolenskej stolice (1849). Kuzmány bojoval proti násilnej maďarizácii, za jeho názory bol prenasledovaný, a na dlhých 10 rokov musel odísť do Viedne, kde po boku Jána Kollára a iných národovcov sa stal profesorom praktickej teológie na Viedenskej univerzite.
O Brezne sa hovorilo ako o sídle Matice slovenskej
Od roku 1860 Karol Kuzmány pôsobil ako biskup v Martine na poli cirkevnom, no aj na poli kultúrnom. Už v roku 1850 vypracoval stanovy inštitúcie, ktorá by bola výsostne slovenskou kultúrnou ustanovizňou. Stál na čele Slovenského memorandového zhromaždenia 6. až 7. júna 1861 v Martine, na ktorom sa slovenský ľud rozhodol vymôcť si takúto inštitúciu – Maticu slovenskú.
Zámer sa vydaril a Kuzmány sa pri jej zrode v roku 1863 stal jej prvým podpredsedom. V čase príprav založenia Matice slovenskej sa hovorilo aj o Brezne ako budúcom sídle, dokonca sa uvažovalo, že raz bude hlavným mestom Slovenska. Brezno bolo síce ďaleko od známejších miest severného Uhorska, ale nebola to zápač. Ležalo v srdci krajiny. Pár desiatok kilometrov ponad a popod mesto išli hlavné trasy z východných končín k západným a dokonca cezeň išla najschodnejšia spojnica medzi južným a severným Slovenskom cez priesmyk Čertovica.
Brezno nebolo zabudnutým kútom, ale jedným z kultúrnych centier. A istá izolácia mu bola len na prospech: maďarizácia sa ho dotkla menej ako veľkej časti Slovenska, nezasiahla miestnu inteligenciu a zemianstvo. Okolie pod južnými svahmi Ďumbiera a Chopku bolo rýdzoslovenské.
Piesne od Kuzmányho odznejú aj na bohoslužbe
Karol Kuzmány bol nielen zanieteným farárom, ale sa venoval aj práci literárnej i národnej, bol spisovateľom, básnikom, redaktorom, v rokoch 1836-38 vydával časopis, ktorý nazval Nimfou riek Hrona – Hronka. Za hodné pripomenutia z jeho tvorby je vlastný historicko-cestopisný román Ladislav, ale tiež preklady Mickiewicza, Puškina či Homérovej Iliady.
Rovnako významná bola aj jeho piesňová a duchovná tvorba. Prispieval do evanjelických cirkevných novín, zostavil Evanjelický funebrál ako aj veľký Zpěvník, v ktorom bolo z vyše dvesto piesní deväťdesiatštyri jeho textov. Možno spomenúť Tri sú veci, o ne prosím, Verím to pevne, Pane, vierou osvieť ma, Pri spomienke, ktoré v nedeľu 20. novembra odznejú aj na bohoslužbe pri príležitosti spomienkových osláv. Kuzmány bol celoživotným bojovníkom za práva a jeho nesporne najznámejšia pieseň Sláva šľachetným: Kto za pravdu horí..., sa po Tomášikovej Hej, Slováci a Matuškovej Nad Tatrou sa blýska stala treťou hymnickou a najmladšou piesňou. Šoltés dokonca pieseň Nad Tatrou sa blýska pripisoval Kuzmánymu a nie Matuškovi.
Karol Kuzmány zomrel po krátkej chorobe 14. augusta 1866 v Turčianskych Tepliciach a pochovaný je na národnom cintoríne v Martine ako prvý významný slovenský národovec.
Zdroje: SNN, Dejiny cirkvi ev. a. v. breznianskej