Banská Bystrica Horehronie

Vzácne fresky z Čerína odkrývajú nové tajomstvá ( + FOTO)

Zdalo sa, že po predchádzajúcich reštaurátorských zásahoch na vzácnych nástenných maľbách ranogotického kostola v Čeríne je už prakticky všetko preskúmané. Reštaurátor Miroslav Slúka však hovorí, že najnovšie poznatky výskumu ich postavili pred nové výzvy.

Reštaurátor Miroslav Slúka pri obnove vzácnych malieb. (Zdroj: SME - Ján Krošlák)

 ČERÍN. Začiatkom tohto roka sme s napätím sledovali online hlasovanie v programe Poklady môjho srdca, v ktorom bojovali najkrajšie nástenné maľby Slovenska o grant na ich reštaurovanie. Pre mnohých bolo zrejme veľkým  prekvapením, že takmer 45 tisíc hlasujúcich podporilo záchranu vzácnych nástenných malieb ranogotického kostola sv. Martina z Tours v malej obci Čerín v okrese Banská Bystrica.

Vďaka tomuto víťazstvu získal kostol  grant na reštaurovanie Kristologického cyklu, ktorý odborníci považujú za mimoriadne hodnotný. O to viac, že kostol prešiel v rokoch druhej svetovej vojny, ale aj za socializmu  ťažkými skúškami a je takmer zázrakom, že sa tieto fresky vôbec zachovali.    

Jednoloďový ranogotický kostol vyzdobili  nástennými maľbami v priebehu 14. a 15. storočia. Za najcennejšiu výzdobu sa považuje  práve Kristologický cyklus od Majstra z Čerína, ktorého rukopis v sebe nesie talianske vplyvy, zmiešané s prvkami zaalpskej gotiky.

Maľby pôvodne  reštauroval už v prvej polovici 20.  storočia J. Kern, reštaurátorské zásahy na nich sa robili aj krátko po 2. svetovej vojne a v neskorších desaťročiach. Aj preto by sa mohlo zdať, že z hľadiska reštaurátorského výskumu sa už podarilo všetko preskúmať. Súčasné reštaurátorské práce však ukázali, že to zďaleka tak nie je.

 

Svetlo do záhad

Pod vedením reštaurátorov  Miroslava Slúku a Jána Sikoriaka sa totiž ukázali celkom nové a veľmi zaujímavé poznatky.

„V rámci reštaurátorských prác pokračuje aj reštaurátorský výskum,“ potvrdil Miroslav Slúka s tým, že vďaka moderným technologickým postupom, napríklad využitiu forenznej diagnostiky  sa im  podarilo objaviť aj detaily, ktoré bežným okom nie sú viditeľné.

„Napríklad pri starších omietkach na severnej stene sa predpokladalo, že úbytok spôsobilo rozsiahle poškodenie malieb počas vojny. Ukázalo sa však, že je tam zachovaná historická omietka zo začiatku 14. storočia, ktorú bude možné v budúcnosti prezentovať," dodal.

Súčasný spôsob reštaurovania spočíva podľa Miroslava Slúku v prehodnotení reštaurátorských zásahov z predchádzajúcich období.  „Reštaurovanie sa  po metodickej stránke vyvíja, takže z veľkej časti prichádza k takzvanému re-reštaurovaniu,“ dodal s tým, že súčasná koncepcia reštaurovania predpokladá maximálnu prezentáciu  originálu v jeho výtvarnej sile, farebnosti a dochovanosti.

Predmetom súčasnej obnovy je výzdoba víťazného oblúka a svätyne. „Ako prvý sme vypracovali zjednodušený návrh na reštaurovanie. Po reštaurátorskom výskume zisťujeme, že práce bude omnoho viac a špecifikovať ich rozsah bude náročnejšie, ako sa predpokladalo,“ dodal vzhľadom na nové poznatky reštaurátor.

 

Hľadanie optimálnej podoby

Pôvodne sa napríklad uvažovalo, že klenby s rebrami nebudú predmetom reštaurovania, iba sa zafixujú. Podarilo sa však zistiť, že pod ich výzdobu sa výrazne podpísal reštaurátorský zásah  J. Kerna z prvej polovice 20. storočia, poznačený romantizujúcimi prvkami. „Je to jedna z vecí, ktorú budeme musieť prehodnotiť.  Záležať však bude, ako sa k tomu postaví generálny investor, keďže času na takú rozsiahlu prácu neostáva veľa,“ dodal Slúka.

Po stopách vzácnych kostolov

V prvej fáze záchrany sa sústreďujú sa spevnenie omietok a malieb. Po schválení návrhu na reštaurovanie zo strany Krajského pamiatkového úradu príde ku komplexnému čisteniu a odkrývaniu malieb. „Všetky nálezy a postupy konzultujeme s pamiatkárom Petrom Kajbom, ktorý má na starosti metodickú časť,“ dodal.

Nové nálezy by chceli verejnosti prezentovať aj počas septembrových Dní kultúrneho dedičstva. Predstavia na nich gotické kostoly v doline medzi Banskou Bystricou a Zvolenom ( okrem Čerína je to  Zolná, Horná Mičiná, Dúbravica, či Poniky), ktoré napriek nespornej historickej hodnote nie sú dostatočne  prezentované.

Proroci ožijú

Nástenné maľby v Čeríne sú podľa reštaurátora v mnohých smeroch naozaj pozoruhodné. K zaujímavostiam patria napríklad plastické  hviezdičky na strope, ktoré sú ako výzdoba zriedkavé, k raritám patrí aj vrstva,  na ktorej sú zobrazení proroci. 

Zaujímavá  je aj samotná maliarska výzdoba, ktorá vznikala v dvoch etapách – približne pol storočia po sebe. Výzdobu považujú odborníci za unikátnu, keďže vznikala takzvaným „vysvetľovaním“  vo vápne. Používali pri nej prírodné pigmenty – hlinku, umbru, či pozoruhodnú zelenú farbu. Nie je vylúčené, že mohlo ísť o preslávený špaňodolinský malachit, ktorý používali vtedajší  známi maliari prakticky v celej Európe. „V tomto smere ešte čakáme na výsledky chemických rozborov,“ dodal Slúka.

Téma prorokov je podľa neho  zaujímavá svojim výtvarným riešením a nadväznosťou na časť cyklu, venovanú bliblickej téme  sv. Juraja.  „Táto maľba akoby sa vymykala z celkovej koncepcie svojou ilustračnou, až rozprávkovou výpoveďou.“ Výskum zároveň potvrdil, že táto maľba je najmladšou z celého komplexu výzdoby.

Čerínske fresky však nie sú pozoruhodné iba  výtvarným riešením a farebnosťou, ale aj silným duchovným odkazom. Kristologický námet zobrazuje tému Posledného súdu, Nebeského kráľovstva, Pekla,  Ukrižovania, Snímania z kríža, či  Vstávania z hrobu.

Zásah granátom prežil iba sv. Jozef

K zaujímavostiam patrí tiež to, že delostrelecký granát z 2. svetovej vojny takmer úplne zničil výjav Narodenia Pána. Zostala z neho zachovaná iba postava sv. Jozefa.  V tomto prípade však uvažujú aj o modernom spôsobe prezentácie – napríklad formou projekcie. Vo virtuálnej podobe by tak mohol divák získať predstavu o ucelenom obraze.

Maliar čerínskych malieb - ako autora väčšej časti cyklu nazývajú,  bol svojou tvorbou  výnimočný: „Jeho tvorba bola akýmsi protovzorom nielen pre gotické kostoly v okolí, no od neho sa odvíja aj estetický fenomén nástenných malieb kostolov v Gemeri,“ dodal.

 Záujem o kostolík  sa výrazne zvýšil

Správca farnosti v Čeríne Dušan Mesík hovorí, že záujem o čerínsky kostol sa v posledných mesiacoch výrazne zvýšil a navštevujú ho ľudia prakticky z celého sveta. „Mali sme tu dokonca početnú výpravu turistov z Číny, ktorí boli jeho krásou doslova nadchnutí,“ hovorí. „Tento kraj má doslova historické skvosty, ktoré niektorí ľudia z okolia akoby nevedeli dlhé roky dostatočne oceniť. Postupne sa to mení zrejme aj kvôli záujmu ľudí z celého sveta.“

Podľa neho vznikne po dokončení obnovy kostola nový impulz pre docenenie jeho výnimočnosti a duchovného odkazu ako pre veriacich, tak aj neveriacich ľudí.

 

 

                

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo


  1. Kráľovské dni Horehronia sú za nami. Vychutnajte si ich slovom a obrazom Foto 719
  2. Rok 1968 - v Banskej Bystrici volia Miss stredných škôl Foto 559
  3. Zem tancuje a spieva na Horehroní 531
  4. Prázdne stánky špatia mesto, podrobne ich zmapujú 356
  5. V Brezne sa zrazili dve autá, zasahujú hasiči aj zdravotnícki záchranári 339
  6. Sásová ponúkla dokonalý zážitok z pouličného basketbalu (+FOTO) 235
  7. Medzi nákupnými vozíkmi ležal krásny čuvač, najprv behal po rýchlostnej ceste 217
  8. V Bystrici nevídanô! Video 132
  9. To sú nápadíky. Pozrite sa ako vyzeral Deň kreatívcov na Fončorde Foto 131
  10. Kostol v zozname UNESCO nie je jedinou pamiatkou Hronseku, obec ich má až 19 Foto 117

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Kráľovské dni Horehronia sú za nami. Vychutnajte si ich slovom a obrazom

Dni mesta Brezna boli plné radosti, dobrej zábavy a tradícií.

Rok 1968 - v Banskej Bystrici volia Miss stredných škôl

Bola to nevídaná udalosť. Po rokoch, kedy sme mohli obdivovať iba súdružky pri sústruhu, sa politická atmosféra aspoň dočasne uvoľnila a s ňou prišiel aj hold skutočnej ženskej kráse.

Zem tancuje a spieva na Horehroní

V piatok 20. októbra 2017 zažije Aréna Brezno od 19.00 h jedinečný večer.

Prázdne stánky špatia mesto, podrobne ich zmapujú

Často ide o roky nevyužité a neestetické stánky, pomohla by podrobná štatistika ich využitia.

V Brezne sa zrazili dve autá, zasahujú hasiči aj zdravotnícki záchranári

Na mieste zasahujú hasiči ,zdravotnícki záchranári a polícia.

Blízke regióny

Poľana má síce nedotknutú prírodu, ale aj rad nevýhod

Ak má byť turisticky príťažlivejšia, musí sa zmeniť.

V Haliči odparkovalo približne 1 600 motoriek

Patrónkou 12. ročníka Haličskej motorkárne bola Kvetka Horváthová.

ZMENA: Na R1 neďaleko Žiaru je po novom úsek, kde sa neplatí

Ešte nedávno motoristi, ktorí sa premiestňujú len v rámci malého regiónu a diaľničná známka sa im neoplatí, riskovali v úseku pokutu.

Spolujazdkyňa motocyklistu nehodu neprežila

Škoda na aute a motorke je odhadnutá na 3300 eur.

Všetky správy

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

V roku 2008 vláda schválila rekonštrukciu objektu. Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa vekom mení sexualita?

Kvalita sexuálneho života každým rokom čoraz viac závisí od psychiky milencov.

Sudca Hrubala: Podozrenia na politické objednávky sú vždy, Súdnu radu treba otvoriť

Proreformné združenie sudcov Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank. Jeho podpredseda JÁN HRUBALA hovorí o neochote sudcov robiť zmeny.

Slovenka dvakrát zdolala olympijskú víťazku. Len pár hodín po maturite

Andrea Podmaníková vraj veľkú favoritku rozplakala. Ak je to pravda, to už je iný kaliber rozplakať olympijskú šampiónku, tvrdí.

Kam vyraziť