BANSKÁ BYSTRICA. V Banskobystrickom kraji sa vyskytlo od začiatku tohto roka 16 prípadov ochorení na vírusovú hepatitídu typu A (VHA), ľudovo nazývanej žltačka. Najviac chorých bolo v okrese Veľký Krtíš, kde zaregistrovali až osem pacientov.
V okresoch Zvolen a Žarnovica zaznamenali po dva prípady a v okresoch Žiar nad Hronom, Brezno, Rimavská Sobota a Revúca po jednom. Najčastejšie boli postihnuté deti do 14 rokov a dôchodcovia nad 65 rokov. Podľa hygienikov je to enormný nárast. „V spomínaných okresoch sme viac rokov mali priaznivú situáciu. Vyskytli sa maximálne jeden až tri prípady ročne. Teraz však zaznamenávame výskyt toto ochorenia roztrúsene u detí ako aj u dospelej populácie zatiaľ bez epidemiologickej súvislosti. A to nielen u ľudí, ktorí žijú v prostredí s nižším hygienickým štandardom, ale aj u ľudí, ktorí rozhodne nežijú v takomto prostredí. Nedá sa presne určiť, kde sa nakazili, asi najpravdepodobnejšie v dopravnom prostriedku alebo zariadení, ktoré navštevuje veľa ľudí, “ popisuje situáciu vedúca odboru epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Mária Avdičová. Dodáva, že typickým obdobím zvýšeného výskytu žltačky je nielen leto, ale najmä jeseň, keď sa deti vracajú do škôl a ak je niekto nakazený, vírus sa rýchlo rozšíri.
Choroba špinavých rúk
Žltačka patrí medzi ochorenia, ktorým hovoríme choroba špinavých rúk. Tento názov vznikol podľa spôsobu prenosu. Vírus sa do vonkajšieho prostredia totiž vylučuje stolicou a do tela sa dostáva ústami, teda cestou špinavých rúk alebo znečistenej potravy.
K znečisteniu rúk môže dôjsť pri dotýkaní sa rôznych predmetov, ako sú tyče v autobuse, nákupné vozíky alebo kľučky na dverách. Potrava môže byť znečistená aj rukami osoby, ktorá stravu pripravovala. Hoci je bez príznakov ochorenia, môže byť v inkubačnom čase a vírus vylučovať stolicou.
Pôvodcom infekcie je vírus hepatitídy A, ktorý je veľmi odolný voči vonkajším vplyvom a preto sa dlhodobo v prostredí udržuje. Je odolný aj voči kyslosti žalúdočnej šťavy. Inkubačný čas je obdobie, ktoré uplynie od nakazenia sa po prvé príznaky ochorenia. Je veľmi dlhý, trvá 15 až 50 dní.
V prvom štádiu sa žltačka môže prejaviť ako chrípkové ochorenie alebo angína. Objavia sa vyššie teploty, bolesti hlavy, malátnosť, pocit únavy, bolesti celého tela. Ochorenie pozvoľna prechádza do druhého štádia, v ktorom sú v popredí nechutenstvo, bolesti pod pravým rebrovým oblúkom, tráviace ťažkosti, tmavý moč, svetlá stolica, žlté sfarbenie očných bielok a pokožky.
Keď nás zradí pečeň
Je to štádium s príznakmi poškodenia pečene. Tá si prestáva plniť svoju úlohu, opúcha, tlačí na svoj obal bohato zásobený nervovými ukončeniami a preto je bolestivá. „Ak niektoré z týchto príznakov zistíme, navštívime praktického lekára, ktorý urobí klinické vyšetrenie. Ak vysloví podozrenie na toto ochorenie, pacienta odošle na ďalšie vyšetrenie na infektologické oddelenie, kde urobia laboratórne testy, ktoré žltačku potvrdia alebo vyvrátia. Pečeň môže byť totiž postihnutá aj z užívanie liekov či nadmerného užívania alkoholu,“ radí Avdičová.
Ako preventívnu ochranu odporúča predovšetkým dodržiavanie zásad osobnej hygieny, v ktorej dominuje umývanie rúk a dodržiavanie hygienických zásad pri príprave a manipulácii s potravinami a pitnou vodou.
Účinnou formou ochrany je očkovanie. Vytvorenie ochrannej hladiny protilátok trvá 15 dní. Očkovanie je plne hradené z verejného zdravotného poistenia len v prípade, že osoba bola v kontakte s chorým, alebo podozrivým z ochorenia na VHA. Výnimkou sú dvojročné deti, ktoré pochádzajú z prostredia s nízkym hygienickým štandardom. Tieto deti by mal všeobecný lekár preventívne zaočkovať tiež na úhradu zo zdravotného poistenia. Ak riziko infikovania sa na pracovisku určí pracovná zdravotná služba, očkovanie uhrádza zamestnávateľ. Ostatné osoby, ak sa chcú proti VHA zaočkovať, si musia očkovaciu látku zaplatiť.
Informácie poskytla agentúre SITA hovorkyňa banskobystrického RÚVZ Mária Tolnayová.
vh;nr
