Banská Bystrica Horehronie

Andrej Bán: Extrémisti sú červená čiara, za ktorú by nikto nemal ísť

Horehronie bolo centrom protifašistického odboja a práve tu majú dnes extrémisti pomerne silnú podporu. Občianski aktivisti rôznych profesií a názorov prišli do Brezna, aby sa spoločne pokúsili zastaviť tento opäť sa rozbiehajúci vlak...

Počas diskusie so študentmi.(Zdroj: archív MsÚ)

BREZNO. Aký zmysel malo utrpenie obetí nacizmu, ak spoločnosť ostáva nepoučená? Túto otázku si položil tím okolo novinára Andreja Bána, ktorý s projektom Zabudnuté Slovensko minulý týždeň navštívil Brezno.

Priamy kontakt je nenahraditeľný

Radikalizácia spoločnosti prameniaca zo zlej sociálnej situácie a sklamania z politikov. Nie náhodou si organizátori Koncertu proti fašizmu pri príležitosti 71. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom vybrali na diskusie s mladými ľuďmi práve Horehronie, Brezno a divadelné dosky, na ktorých sa predstavenie nedohralo dokonca. Novinár, sociológ, etnologička a historik so žiakmi a študentmi z miestnych škôl rozoberali fenomén vzrastajúceho fašizmu, extrémizmu a xenofóbie ako sústavne sa opakujúcej chyby ľudstva.

 Priamy kontakt je podľa nich nenahraditeľný. „Mladých treba osloviť cez príbehy a nie tvrdé fakty. Ľuďom väčšinou encyklopedické informácie až tak veľa nehovoria, ale autentický príbeh, ten im môžu sprostredkovať tí ľudia, ktorí sú tu,“ povedal jeden z iniciátorov projektu, novinár a fotograf Andrej Bán. Jeho hosťami boli Fedor Gál, sociológ a človek, ktorý sa v koncentračnom tábore narodil, Monika Vrzgulová, etnologička z Dokumentačného centra holokaustu, Patrik Dubovský, historik z Ústavu pamäti národa a Magdaléna Robinsonová...

Liečba šokom

Slovenská fotografka Magdaléna Robinsonová počas vojnového Slovenského štátu stratila oboch rodičov a prežila hrôzy koncentračných táborov. Aj keď pred desiatimi rokmi opustila tento svet, vďaka režisérovi Markovi Šulíkovi nezostalo jej šokujúce svedectvo zabudnuté. V dokumente Cesta Magdalény Robinsonovej skladá z rozhovorov, fotografií, negatívov a krátkeho filmového záznamu mozaiku jej utrpenia, o ktorom väčšina ľudí, ktorá prežila holokaust, radšej nikdy nehovorila.

 Jej osobná skúsenosť plná živých obrazov strachu, násilia a hnijúcich ľudských tiel prikovala študentov k sedadlám a v kinosále zavládlo hrobové ticho. „Magdaléna sa vyjadrila, že je schopná akceptovať akýkoľvek názor, pokiaľ sa nezabíja. Ja nie. Nie som schopný akceptovať akýkoľvek názor, z ktorého cítim závan nacizmu a fašizmu a budúceho zabíjania. Ja nebudem čakať, kým sa začne zabíjať,“ vyjadril sa po skončení filmu Fedor Gál.

Môže sa to celé zopakovať?

Cesta Magdalény Robinsonovej mnohých študentov prinútila zamyslieť a hlavne pýtať sa. Mohli tak urobiť aj prostredníctvom SMS správy, pričom väčšina podnetov smerovala k jednej a tej istej otázke: Môže sa to celé zopakovať aj dnes? Odpoveď znela: Áno, aj keď možno v inej forme.

 Reakcie mladých na diskusiu boli rôzne. Niektorí sa tešili z vymeškaného vyučovania, iní privítali, že sa dozvedeli niečo viac z histórie a o Osvienčime. Ako potvrdili aj iniciátori tohto projektu, podobné akcie chcú zorganizovať aj v iných mestách, najmä na strednom Slovensku, aby mohli byť s ľuďmi z tohto kraja v priamom živom kontakte.

 A akú reakciu očakáva Andrej Bán od politických špičiek? „Osobne očakávam, že po tej počiatočnej zmätočnosti a počiatočnom váhaní, ako pristupovať k extrémistom, ktorí sú v parlamente za ĽSNS, budú mať jednoznačnejšie postoje. Že bude viac ako 21 poslancov zo 150, ktorí sa zatiaľ pridali k výzve, aby s nimi ani nekomunikovali a dali najavo svoje jednoznačné odmietanie extrémizmu. Extrémisti sú podľa mňa červená čiara, za ktorú by nikto nemal ísť.“

Slovo organizátora Koncertu proti fašizmu Michala Karaka

Nálady medzi obyvateľstvom týkajúce sa tém fašizmu, extrémizmu, xenofóbie, intolerancie sa znova pozdvihujú už dlhšie. Samozrejme, že v regiónoch ako Horehronie to je viditeľné aj na volebných výsledkoch, ale nie len v týchto regiónoch, aj v Bratislave má Kotleba-ĽSNS stúpajúci rast preferencií. Incident s breznianskym divadelným ochotníckym súborom bol len jedným z množstva incidentov, ktoré tieto nálady podčiarkujú a ktoré sa šíria hlavne z vedenia VÚC BB. 

 Ja, ktorý nežijem permanentne v tomto regióne, ale vraciam sa sem za rodinou alebo známymi, mám možno väčší odstup vnímať to. Je nutné ale povedať, že tieto témy sú medzi obyvateľstvom vnímané obšírnejšie (nezamestnanosť, zaostalosť regiónov, mládež a jej nezáujem o veci verejné, výchova na školách, zdravotná dostupnosť a jej kvalita, utečenci, rómsky problém a pod. ... )

Nie je možné ich ale riešiť skratkovito, vyvolávaním ešte väčších negatívnych vášní, navracaním pojmov ako „paraziti“ cielene medzi obyvateľstvo s cieľom vyvolať ešte väčší strach a zväčšiť odstup od skupín obyvateľstva, ktoré by nás mali podľa týchto extrémistov v súčasnosti životne ohrozovať. Je nutné ich riešiť s chladnou hlavou (a to, že je ich nutné riešiť a s tým, ako sa to deje nesúhlasia aj ľudia, ktorí vystúpili v Brezne na koncerte a diskusii) a vyvinúť celospoločenský tlak na politikov, aby sa týmto témam konečne začali naplno a seriózne venovať a nenaháňať si na nich pred voľbami svoje referencie.

 Len kvalitné celoplošné vzdelanie, kvalitné a dostupné zdravotníctvo, lepšia infraštruktúra miest, zlepšenie podnikateľského prostredia, cielená pomoc regiónom môže zlepšiť aj situáciu v regiónoch.  Šírenie extrémistických (a aj fašistických) názorov riešeniam vôbec nepomáha, naopak – zhoršuje ich. Ľudia ako Mečiar, Fico, Kotleba a bohužiaľ čiastočne neskôr aj Dzurinda sa svojím populizmom chcú (chceli) viac udržať pri moci, ako riešiť skutočné problémy ľudí. A niektorí na to nemajú ani poriadny program a ľudský potenciál, aby také niečo mohli uskutočniť, keď musia nominovať na kandidátku do NRSR ako poslancov 20-ročných extrémistických sopliakov a robiť z nich expertov na ľudské práva, vojenské spravodajstvo a pod. (!?).

Nedá sa to zlepšiť „zalepením očí“ pomocou vybudovania obchvatu v Brezne okolo bývalej mostárne, ktorý sa rieši už desiatky rokov (čo je zase len polovičné riešenie, keďže ďalšie desiatky sa bude riešiť napojenie od Baldovského mostu na Horehron) ani potľapkávaním starostov a primátorov a fotením s nimi pred voľbami alebo aj počas volebného bežného obdobia na guľášoch a folklórnych slávnostiach... ale aj tí primátori a starostovia, ktorí sú v týchto regiónoch a ktorí majú možnosť vytvoriť tlak na vládu a poslancov, sa musia zamerať aj na takéto témy, nie len na „pekné“ a „okulahodiace“ riešenia pre ľudí. A takisto novinári píšuci a žijúci v týchto regiónoch

.MICHAL KARAKO

 

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo


  1. V Bystrici nevídanô! Video 521
  2. Medzi nákupnými vozíkmi ležal krásny čuvač, najprv behal po rýchlostnej ceste 314
  3. Kostol v zozname UNESCO nie je jedinou pamiatkou Hronseku, obec ich má až 19 Foto 236
  4. Počas Noci kostolov v Banskej Bystrici ožije aj dielo Majstra Pavla 209
  5. Na Donovaloch sa súťažilo o titul Naj horár Foto 125
  6. Otvorenie vysielača T.G. Masaryka v roku 1936 - pozrite si zaujímavé video Video 103
  7. Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký 99
  8. Opitý operný spevák hádzal v bystrickom podniku po ľuďoch poháre aj stoličky 64
  9. Čo s načatým víkendom? Tu sú naše tipy 63
  10. Desiatky žiakov si zmerali sily v rýchlej chôdzi a ukázali nesmierny talent (+FOTO) 49

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

V Bystrici nevídanô!

Keď sa spoja skvelí folkloristi z Banskej Bystrice a Horehronia, na nohách je celý amfiteáter.

Medzi nákupnými vozíkmi ležal krásny čuvač, najprv behal po rýchlostnej ceste

Ak niekto psíka hľadá, nech kontaktuje mestskú políciu.

Kostol v zozname UNESCO nie je jedinou pamiatkou Hronseku, obec ich má až 19

Hoci je Hronsek malou lokalitou, je mimoriadne bohatou na historické pamiatky. V zozname národných kultúrnych pamiatok je ich zapísaných až 19.

Počas Noci kostolov v Banskej Bystrici ožije aj dielo Majstra Pavla

Obľúbená Noc kostolov sa uskutoční v troch banskobystrických kostoloch 9. júna.

Na Donovaloch sa súťažilo o titul Naj horár

Najlepší slovenskí lesníci dnes na Donovaloch po roku opäť súperili o titul Naj horár.

Blízke regióny

V centre mesta bude labyrint aj piknikový trávnik

Práce na rekonštrukcii zastaraného parku na námestí sa už začali. Fontána príde na rad až o rok.

Zo záložne nič nezobrali, vyrušil ich pracovník

Príprava ako z filmu, no zlodejskej trojici to nebolo nič platné.

Čelná zrážka na ceste pod Pustým hradom. Dvadsaťjedenročná žena sa ťažko zranila

Škoda, ktorá pri dopravnej nehode vznikla, je odhadnutá na 16-tisíc eur.

V Sliači postavia železnice novú stanicu

Požiadavky súčasnosti nespĺňa ani zvolenská, plánujú ju kompletne renovovať.

Maturita v kroji? Prečo nie, je to slávnostný odev

Detva žije tradíciami, a to sa odráža aj v živote gymnazistov.

Všetky správy

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

V Bratislave žije štvrť milióna cépečkárov, najviac ich nie je v Petržalke

Dáta z mobilov tiež ukázali, že kancelárske centrá pojmú toľko ľudí ako stredne veľké mesto.

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

Sex s robotom: Môžu robotické napodobeniny nahradiť vzťah so živým partnerom?

Vývoj sexuálnych pomôcok prekračuje hranice. Pýtali sme sa sexuológa, kam smeruje ľudská sexualita.

Kam vyraziť