Banská Bystrica Horehronie

V studenej vode potoka brodili kone a dievčatá si v nej umývali vlasy ( + FOTO)

Mnohé krásne veľkonočné zvyky v Heľpe stále žijú. Zajtra si ich môžu návštevníci vychutnať v objekte Starej fary.

Voda bola liekom nielen pre ľudí, ale aj pre kone. Vodili ich do Hrona, alebo do blízkeho potoka. (Zdroj: Andrea Čupková)

HEĽPA. Voda v potoku je zjari taká studená, že prsty v nej doslova krehnú. Dievča na to nič nedbá. Rozpustí si dlhé vlasy, uvoľní pevne zviazaný vrkoč a dôkladne si  umýva vlasy v studenej, ale priezračnej vode potoka. Potom sa  postaví pod vŕbu, lebo iný strom na tento obrad očisty a zdravia vhodný nebol, a dlho si vlasy prečesáva. Má jej to zaručiť, aby mala vlasy dlhé, zdravé a krásne. Lebo mladuchou sa môže stať iba tá deva, ktorej vlasy a hrubé vrkoče siahajú až po pás.

To je iba jeden z krásnych zvykov veľkonočného trojdnia, ktoré si uchovávali ešte donedávna obyvatelia rázovitej obce Heľpa na Horehroní. Časť zvykov žije dodnes a v obci kladú veľký dôraz na to, aby sa na ne nezabudlo. Ožijú aj počas tohtoročnej Veľkonočnej nedele v priestoroch Starej fary. Pôvodného a citlivo obnoveného  objektu, ktorý dnes vlastní obec a chce ho využívať práve pre tieto účely. Práve na Starej fare sme sa stretli s milými ľuďmi, ktorí nás veľkonočnými tradíciami svojich predkov ochotne  previedli. Išlo predovšetkým o členov folklórnej skupiny Heľpan, ktorá dnes združuje folkloristov rôzneho veku – od najmladších detí až po tých, ktorí si ešte tradície predkov dobre pamätajú. Našimi sprievodcami tradíciami sa stali Mária a Rudolf Riapošovci, Mária Vilimová, Lukáč Kukuľa, Jozef Siman,  Michal Vilim a vedúca oddelenia kultúry, vzdelávania a športu obecného úradu v Heľpe  Mária Kemková.

 Do veľkého týždňa sa vstupovalo na Kvetnú nedeľu

Kvetná nedeľa bola akousi  vstupnou bránou  do veľkého týždňa, ktorý vrcholil Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom, Bielou sobotu a za nimi už nasledovala veselá Veľkonočná nedeľa a ešte veselší pondelok. Na  Kvetnú nedeľu sa v kostoloch spievali pašie a ľudia si z omše  odnášali posvätené bahniatka. Tie zaniesli na cintorín k hrobom svojich blízkych a zapichli ich do zeme. Tento zvyk si ľudia uchovali dodnes. Čiastky z bahniatok však pridávali aj do vriec so zbožím, aby mali neskôr dobrú úrodu.

Na Zelený štvrtok sa zaväzovali zvony a jedlo sa „mliečnô“

Počas Zeleného štvrtka sa robili  iba domáce práce, robota na poliach stála. Zvykli sa čistiť oplecká, košele, či pentle, ženy magľovali prádlo. V tento deň sa zvyklo jesť iba „mliečnô“ – ryža v mlieku, fučka s mliekom, alebo jednoducho iba kyslé mlieko. Večerná svätá omša bývala symbolom Pánovej poslednej večere. V tento večer zaviazali v kostole zvony a až do veľkonočnej vigílie – Vzkriesenia ich nahradili rapkáče.

K najkrajším zvykom patrilo nočné vodenie koní do Hrona, alebo do blízkeho potoka. Keď v noci zaznelo – vstávaj, kone ber – každý chlap už vedel, že treba ísť do stajne, odviazať koňa a zájsť s ním k vode. Malo to zaručiť, aby boli kone v ďalších rokoch zdravé a silné.

 

               Studená voda bola ako liek

Voda z potoka však mala liečebný účinok nielen na kone, ale aj na ľudí. Na Veľký piatok vstávali zavčasu, aby sa mohli ísť umyť do potoka. Verili, že prúd vody odplaví rôzne kožné choroby a neduhy.  Tí smelší sa nielen umyli, ale do vody rovno skočili. Zvyklo sa hovoriť, že neduh sa vtedy „zľakne a skape“. Z vody si odoberali aj do fliaš a ak niekto staval dom, uložila sa táto fľaša do základov. Mala chrániť dom a jeho obyvateľov pred všetkým zlým.

 

Očistné obrady na Veľký piatok sa však netýkali iba ľudí, ale aj zvierat. Aj ovciam zvykli gazdovia vybíjať znaky práve na Veľký piatok, lebo verili, že sa im skôr rany zahoja. Kravám – prvôstkam sa zas natrelo vemeno vodou, aby mala dostatok mlieka pre svoje mladé.

Veľký piatok bol súčasne dňom stíšenia. Jedlo sa iba raz za deň – zväčša zemiaky s vodou z kapusty. Alkoholu a cigariet sa v ten deň nedotkli ani tí chlapi, čo boli tvrdí fajčiari.

V ten deň sa neslúžila svätá omša, konali sa iba obrady Veľkého piatku, na ktorých sa podobne ako na Kvetnú nedeľu spievali pašie – príbeh umučenia a smrti Ježiša Krista. V tento deň bolo zakázané akokoľvek hýbať zemou a ženy chodili v čiernom, no niekedy aj v bielom odeve. Pestrofarebné kroje, príznačné pre Heľpu, si nechali až na ďalšie dni. Po obradoch sa otváral Boží hrob, ku ktorému chodili celé rodiny.

 

       Šunka voňala, no jesť sa nesmela

Biela sobota zamestnala od skorého rána predovšetkým gazdinky. Hoci až do Vzkriesenia sa stále  dodržiaval prísny pôst, pripravovali sa jedlá na ďalší deň. Varila sa šunka, v šupinách z cibule sa farbili vajíčka, piekli sa kysnuté koláče aj pletence. Zvykol sa vyriadiť dvor a smeti odniesli do potoka. Voda tak mala symbolicky odplaviť z domu všetko zlé.

Kmotry zvykli v tento deň navštíviť svoje krstňatá, aby sa uistili, či rastú v zbožnosti.

Pred veľkonočnou vigíliou sa pred kostolom „pálil Judáš“, ako symbol zrady Ježiša a strieľalo sa z mažiara. Streľbu obsluhovali hlavne skúsení chlapi po tom, čo sa pri jednej streľbe stal úraz.

K najväčším lahôdkam nedeľného rána patrili vajíčka s domácou šunkou. Tú však gazdiné najprv máčali v mlieku, aby stratila silnú slanú chuť.

 Jedlo sa, zabávalo aj utekalo pred vodou

Veľkonočná nedeľa už bola predovšetkým v znamení dobrej nálady. Navštevovali sa rodiny a podvečer sa konala aj zábava. Tá však mala jednu zvláštnosť. Len čo udrela polnoc, nenašli by ste v sále jediné dievča. Všetky sa rozpŕchli ešte pred údermi zvonov, lebo inak riskovali poriadnu spŕšku. Hneď s prvými minútami Veľkonočného pondelka sa totiž začala oblievačka. Bolo ju treba stihnúť od polnoci do desiatej dopoludnia, kedy sa začínala omša.

„Po tomto čase chodili kúpať už len „zašťanci“,“ dodnes sa na tom všetci smejú. A polievalo sa hojne, lebo každý veril, že studená voda prinesie dievčaťu počas nasledujúceho roka šťastie. Nechýbali kýble, ani kúpanie v ľadovom potoku. Darmo, dievčatá v tom čase neboli žiadne cintľavky. Korbáč sa  nepoužíval, ten si vzali na pomoc až v utorok dievčatá, keď chceli chlapcom oplatiť premoknutý odev.

Na Veľkonočný pondelok sa mládež schádzala v Tomáškovej chyžke, či u Čižmára a z toho, čo vykúpali, si pripravili malú hostinu.

 Krásne zvyky môžete zažiť na vlastnej koži

Ako sme spomenuli už v úvode, časť z týchto krásnych zvykov môžete zažiť na vlastnej koži aj vy počas Veľkonočnej nedele 27. marca na Starej fare v Heľpe. Pripravené sú dve vystúpenia o 16.00 a 17.00, kde nebudete iba divákom, ale môžete sa stať ich súčasťou. Ochutnať budete môcť aj tradičné veľkonočné jedlá a zažiť čaro zvykov, ktoré v Heľpe stále žijú.

 

 

 

 

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti

Riešime za Vás

Vrak bez ŠPZ
Banská Bystrica

Vrak bez ŠPZ

V riešení
Vraky zdemolovaných áut
Banská Bystrica

Vraky zdemolovaných áut

V riešení
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Ľadové kryhy zovreli Hron, našťastie sa ich podarilo uvoľniť

Na rieke Hron v Brezne zamestnanci Povodia Hrona ako aj technických služieb odstraňovali ľadové kryhy. Najhrubšia z nich mala až 57 centimetrov.

Pátranie po nezvestnej, psychicky chorej Banskobystričanke

Včera v ranných hodinách odišla odišla na neznáme miesto.

Dvojmesačné dievčatko obeťou vážnej dopravnej nehody

Život jej nezachránil ani prevoz vrtuľníkom do Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici.

RegioJet prichádza s novinkou pre stred Slovenska. Spojenie s Prahou sa zlepší

Autobusy by mali začať premávať v pondelok 13. marca 2017.

Od nedele sa mení cestovný poriadok železníc, v našom regióne prinesie iba malú zmenu

Železničná spoločnosť vyšla v ústrety cestujúcim, ktorým nepostačovali dve minúty na prestup medzi autobusom MHD a uvedeným vlakom.

Blízke regióny

Kotlebov galavečer v Rimavskej Sobote nebude, vyhlásil primátor

Kotlebovci chystali podujatie na výročie vzniku slovenského vojnového štátu.

V Lučenci pochovajú basu, rozvoniavať budú zabíjačkové špeciality

Súčasťou podujatia bude aj súťaž vo výrobe klobás či jazda na koči po centre mesta.

Dnešná nehoda pri Zolnej má tragické následky

AKTUALIZOVANÉ 16.25 Felicia zišla z cesty a narazila do stromu.

Nehoda v Lučenci: Muž po zásahu elektrického prúdu zomrel

Vysoký prúd ho zasiahol z trafostanice na Rúbanisku II neďaleko školy.

Po dlhej dobe začínajú vo Zvolene opäť metalové koncerty, prídu Catastrofy a Čad

Pod Pustý hrad zavítajú v piatok 3. marca popredné slovenské metalové kapely.

Všetky správy

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy, a najmä jej vplyvu na Slovensko odpútava pozornosť od toho, čo na nás dopadá dnes a plnou váhou - od úplatkov, kriminality, amnestií.

Tisíce ton ľadu sa valili do dedín v povodí Bielej Oravy

Ľudia sa bezmocne prizerali na upchaté koryto rieky a stúpajúcu vodu. Povodeň nechala na poliach obrovské kryhy.

Spiatočné letenky do Ameriky sa už predávajú za menej ako 150 eur

Nórska nízkonákladová letecká spoločnosť Norwegian už predáva letenky za menej ako sto eur.

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Šéf liberálov Richard Sulík sa stretol s ministrom financií Petrom Kažimírom. Investičnú výnimku z ústavnej dlhovej brzdy však odmietol.

Začali so stavebnými prácami na Tehelnom poli, hrubá stavba bude do konca roka

Štát poskytne na výstavbu štadióna dotáciu 27,2 milióna eur.

Kam vyraziť